Ako väčšina ostatných ekonómov a analytikov sa aj hlavný ekonóm banky Natixis zamýšľa nad tým, či európsku ekonomiku dnes ohrozuje ďalšia kríza. Táto ekonomika čelí niekoľkým významným hrozbám a teoreticky je teda možné, že by mohla prísť kríza podobne, ako tomu bolo v rokoch 2011 a 2012.
Medzi hlavné hrozby patrí politický vývoj, a to najmä v Španielsku, Portugalsku a Veľkej Británii, ktorá uvažuje o odchode z EÚ. K tomu sa pridávajú geopolitické tenzie, vrátane utečeneckej krízy. V Taliansku sa navyše objavujú problémy v bankovom sektore a niektoré európske krajiny stále nie sú schopné dosiahnuť svoje Solvency.
Rastúce tenzie a hrozby sa prejavujú aj na rizikových prémiách dlhopisov krajín na periférii eurozóny. Tieto prémie (spread nad výnosmi desaťročných nemeckých vládnych obligácií) od roku 2013 klesali a postupne sa dostali až do pásma 1 - 2 percentá. Na začiatku roku 2016 však nastal prudký obrat a najmä v prípade Portugalska rizikové prémie znateľne vzrástli.
Artus však cez vyššie uvedené tvrdí, že európskej ekonomike v súčasnej dobe kríza pravdepodobne nehrozí, a to z toho dôvodu, že táto ekonomika je teraz oveľa odolnejšia ako v roku 2011. ECB totiž vykonáva nákupy aktív a program kvantitatívneho uvoľňovania je v prípade potreby schopná navýšiť. V súčasnej dobe tiež existuje väčšia "politická odhodlanosť vyhnúť sa ďalšej kríze". Eurozóna navyše dosahuje nadbytočných úspor a vonkajší prebytok, a platí to aj o krajinách na periférii. Rast eurozóny sa teraz zdá byť silný a všeobecne pevná je aj pozícia bankového sektora. Výnimku tvoria len malé talianske banky.
Na silu európskeho bankového sektora poukazuje vývoj jeho celkového kapitálu relatívne k nominálnemu HDP (v nasledujúcom grafe fialovo) a pomer tohto kapitálu k celkovým aktívam. Oba pomery ležia v súčasnosti vyššie než počas krízy roku 2011 a oveľa vyššie ako v rokoch 2007 a 2008:
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz