Čítanie rozprávok má nielen svoje čaro, ale často aj pridanú hodnotu. Keď sa dostanete pár desiatok miliónov rokov späť do obdobia dinosaurov zistíte, že svet bol dosť iný ako teraz. Vlastne veľmi iný.
Až 80% svojho času trávila Zem za posledné stovky miliónov rokov v skleníkovom móde. V ňom neexistovala žiadna ľadová prikrývka. A z času na čas sa z tohto módu svet dostal do módu ľadového. A práve v takomto ľadovom móde sa momentálne nachádzame už vyše 30 miliónov rokov. Ten však tiež nie je konštantný a zemeguľa osciluje medzi dobou ľadovou a medziľadovou. Posledná doba medziľadová vznikla pred 2,6 miliónmi rokov.
A ešte aj v nej sa nachádzajú obdobia ľadové a medziľadové. To posledné medziľadové, v ktorom sa rozmohla ľudská populácia, sa začalo pred 12.000 rokmi, čo súvisí so vznikom poľnohospodárstva a mestských štátov. Ľadový mód, medziľadová doba a medziľadové obdobie – toto všetko sme potrebovali na to, aby sme sa stali tým, čím sme.
Tento krátky okamih v dejinách sveta nebude trvať večne. Zem sa mení a my sa jej budeme musieť prispôsobiť. Niektorí tvrdia, že tieto zmeny vytvárajú a znásobujú ľudia produkciou skleníkových plynov. Iní oponujú, že na planétu nemáme zďaleka tak veľký vplyv a potrebujeme viac vedeckých dôkazov. Naopak, podľa nich je alarmistické hnutie iba snahou o uzurpáciu ľudskej slobody.
Tak či onak, pre ekonóma je základnou otázkou, aký vplyv má zmena klímy na ekonomické prostredie. Odpoveďou by mohlo byť nájdenie vzťahu medzi zmenou teplôt a cenou potravín. A to sa pokúsil zanalyzovať Eric Matias Tavares. Dospel k zaujímavým výsledkom, čo dokumentuje priložený graf.
Vertikálne čiary oddeľujú obdobia otepľovania a ochladzovania, zelená línia zobrazuje zmeny cien potravín. Graf pomerne jednoznačne ukazuje, že ochladzovanie prináša rast cien potravín a otepľovanie naopak ich pokles. Od roku 2011 prebieha neustále otepľovanie klímy, čo súvisí nielen s dezinfláciou ale dokonca aj s potravinovou defláciou.
Viac CO2 v ovzduší zjavne pomáha potravinám k väčšej plodnosti, čo znižuje cenu potravín. To pomáha znižovať globálnu infláciu. Centrálne banky musia tlačiť o to viac peňazí, aby sa snažili dosiahnuť svoj inflačný cieľ na úrovni 2%. Globálna klíma tak momentálne hrá proti centrálnym bankám.
To sa však môže rýchlo zmeniť. Ak sa začne klíma ochladzovať (vracať k priemeru), ceny potravín začnú rásť. Centrálne banky sa budú tešiť z vyššej inflácie, no sotva sa z rastu cien potravín budú tešiť aj masy chudobného obyvateľstva po celom svete. To, že arabská jar začala v časoch posledného ochladenia nie je náhoda.
Ak sa globálna klíma ochladí, nakoniec sa nemusíme tešiť na chladnejšie letá. Naopak, nová arabská jar ich spraví omnoho horúcejším. Najmä po tom, ako sa súčasná dohoda s Tureckom ukáže ako trocha problematická...
Autor je analytik Trim Broker