Naši priemyselníci tušia, že do ekonomiky únie sa rovnocenne zapoja iba technologicky zdatné podniky. Ostatným zostane práca vo mzde, často jediná konkurenčná výhoda. Preto sa dožadujú podpory výskumu. Najvýznamnejší slovenský výskumný ústav sa práve v uplynulých dňoch zasa dostal do stredobodu pozornosti. Nediskutuje sa o príspevku Výskumného ústavu zváračského -- Priemyselného inštitútu SR (názov po transformácii) k rozvoju technických vied ani o jeho schopnosti pomáhať najmä strojárstvu na Slovensku. Ide o jeho diskutabilnú privatizáciu. Fond národného majetku vyhlásil, že existuje podozrenie, že neboli dodržané všetky podmienky kúpno-predajnej zmluvy. Podľa informácií HN, ktoré však fond odmietol komentovať, pôvod peňazí, ktorými nadobúdateľ zaplatil za majetok ústavu a spôsob, akým ich musel deklarovať, sa nezhodujú so skutočne použitými financiami. Fond začal konanie o odstúpení od kúpno-predajnej zmluvy. Pritom Výskumný ústav zváračský nebol ani štátnym podnikom, ani obchodnou spoločnosťou, bol štátnou príspevkovou organizáciou. Hospodáril však s veľmi zaujímavým nehnuteľným štátnym majetkom v širšom centre Bratislavy. Od roku 2000, keď vznikol politický zámer ústav sprivatizovať, jeho zakladateľ -- ministerstvo hospodárstva, neprejavil vôľu oddeliť rozsiahly polmiliardový majetok ústavu, ktorý celý zjavne pre svoju činnosť nepotreboval, od jeho nehmotnej, ale na rozvoj priemyslu dôležitej substancie -- jedinečných odborných činností a príslušných oprávnení. Vláda v auguste 2002 vybrala spomedzi troch záujemcov Priemyselný inštitút s ponukou za majetok ústavu -- 20 mil. Sk a so sľubom zachovania činností. Je otázka, či sa vláda alebo fond zaujímali o to, či nadobúdateľ, ktorý získal lukratívny majetok, zachováva kontinuitu činností ústavu.
Práve pred rokom Priemyselný inštitút deklaroval, že najvýznamnejšie postavenie v tomto združení má Združenie priemyselných zväzov a Slovenská technická univerzita. Vtedy mali po 34 percent členských podielov a zároveň vraj tiež toľko hlasovacích práv. Po prevzatí majetku vo februári ústav fakticky ovládli živnostníci Antona Bubena, tí však podľa deklarácie spred roka mali (alebo ešte majú) iba 10 percent hlasovacích práv. Ďalších 12 percent hlasovacích práv má Slovenská obchodná a priemyselná komora a zvyšok tri ďalšie technické univerzity. Spomenutý vplyvný zväz priemyslu ani najväčšia technická univerzita stále neoboznámili verejnosť s tým, ako sa napĺňa deklarovaná "podpora rozvoja priemyselnej výroby so zreteľom na celospoločenské záujmy".
Právna forma nadobúdateľa je neobvyklá -- ide o záujmové združenie právnických osôb. Právnici nie sú zajedno, či takýto subjekt je vôbec spôsobilý podnikať. Navyše, je to netransparentná právna forma, lebo verejnosti nie je prístupný predmet činnosti ani jeho stanovy. Na Slovensku je takýchto subjektov vyše tisíc, ale ich jednotná verejne prístupná databáza na spôsob obchodného registra neexistuje. Ministerstvo vnútra, ktoré za to zodpovedná, to netrápi.
Priemyselný inštitút sa zaviazal vybudovať aj Národné technologické centrum a ďalšie centrum s dlhým názvom, ktoré má pomáhať začleneniu Slovenska a jeho priemyselných štruktúr do únie. Predstavitelia inštitútu informovali HN, že na ich zriadenie majú čas päť rokov. Ale slovenský priemysel vhupne do únie za niekoľko mesiacov... Pritom priemyselníci vytrvalo žiadajú vládu o vypracovanie národohospodárskej stratégie ešte do termínu vstupu. Aj mnohí signatári Priemyselného inštitútu sa dožadujú tejto stratégie. Akoby zabudli, že práve na pôde inštitútu už mohli stratégiu nielen spoluvytvárať, ale najmä napĺňať. V centre pozornosti je však náprava privatizácie, tentoraz z éry minulej vlády.
StoryEditor