Úrad pre verejné obstarávanie nie je všemocný orgán

V médiách sa v poslednom čase pomerne často objavujú články v súvislosti s verejným obstarávaním. Autori v nich stavajú Úrad pre verejné obstarávanie do úlohy rozhodcu, ako keby tento úrad rozhodoval o tom, akú metódu verejného obstarávania si má ten-ktorý obstarávateľ zvoliť. Na druhej strane sami obstarávatelia mylne prezentujú metodické usmernenie zo strany úradu ako povolenie na použitie metódy. Pritom úrad nemá kompetencie, na základe ktorých by odsúhlasoval, schvaľoval použitie rokovacieho konania bez zverejnenia, resp. ako sa hovorí, priamy výber na dodanie napr. poskytovateľa služby.
Úrad pre verejné obstarávanie na základe konkrétnych požiadaviek metodicky usmerňuje účastníkov procesu verejného obstarávania. To znamená, že žiadateľ uvedie svoju problematiku a úrad sa na základe analýzy problému vyjadrí, metodicky usmerní žiadateľa, pokiaľ je to v jeho právomoci. Ak je potrebné objasnenie ďalšieho problému v rámci usmernenia, napríklad vysvetlenie autorských práv, utajovaných skutoční a podobne, odporučí obrátiť sa na príslušný kompetentný orgán. Úrad pre verejné obstarávanie ako kontrolný orgán verejného obstarávania nemôže brať na seba zodpovednosť a rozhodnúť, resp. schváliť za obstarávateľa konkrétnu metódu verejného obstarávania. Zodpovednosť za celý proces verejného obstarávania je vždy na obstarávateľovi.
Nemálo otázok sa vynára v súvislosti so samotným použitím rokovacieho konania bez zverejnenia. Ide o jednu z piatich metód verejného obstarávania, ktorej použitie má svoje prísne pravidlá zakotvené v zákone č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní. Rokovacie konanie bez zverejnenia môže byť v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, ak je splnená aspoň jedna z podmienok jeho použitia. Touto metódou zákon rieši situácie, keď na trhu nie je dostatok vhodných dodávateľov poskytujúcich požadovaný predmet obstarávania alebo okolnosti, v ktorých sa nachádza obstarávateľ a ktoré mu neumožňujú použiť iné metódy verejného obstarávania. Zväčša ide o také prípady, keď predmet obstarávania môže dodať iba určitý dodávateľ, keď obstarávaný tovar, práce alebo služby sú predmetom autorských práv, práv priemyselného vlastníctva alebo patentových práv, spojené s použitím a šírením umeleckých alebo vedeckých diel vrátane špecializovaných počítačových programov a databáz, t. j., keď je možné uzatvoriť zmluvu len s určitým konkrétnym dodávateľom (autorom). Môže ísť aj o jedinečné prípady, keď bola uskutočnená metóda súťaž návrhov (napríklad architektonický návrh) a porota vyhodnotila víťaza. Potom sa uzavrie zmluva s týmto víťazom rokovacím konaním bez zverejnenia. Pritom sa v tomto prípade nedá povedať, že nešlo o súťaž.
Vážnym dôvodom uplatnenia rokovacieho konania bez zverejnenia sú prípady, keď sa tovar, práce alebo služby obstarávajú pre mimoriadnu udalosť nespôsobenú obstarávateľom a súčasne z toho vyplývajúcu časovú tieseň nemožno použiť inú metódu verejného obstarávania. Použitie dôvodu mimoriadnej udalosti a časovej tiesne je v praxi pomerne problematické. Časová tieseň sa preukazuje dosť ťažko a takisto aj skutočnosť, či nebola spôsobená samotným obstarávateľom.
Môže ísť aj o opakované obstarávanie prác alebo služieb rovnakého alebo podobného charakteru. V praxi to znamená, že verejné obstarávanie sa uskutočnilo formou verejnej súťaže alebo užšej súťaže, kde v podmienkach súťaže bola informácia o možnosti uzatvárania ďalších zmlúv rokovacím konaním bez zverejnenia, avšak len počas troch rokov od uzavretia pôvodnej zmluvy. Ďalším prípadom je, ak ide o doplňujúce práce alebo služby. To znamená, že pri plnení zmluvy došlo k nepredvídateľným okolnostiam, a je potrebné rozšíriť predmet zmluvy, aby sa plnenie mohlo ukončiť. Výsledkom verejného obstarávania môže byť aj uzavretie rámcovej zmluvy, na základe ktorej nedochádza k jej plneniu. Aby sa mohla rámcová zmluva plniť, uzatvárajú sa tzv. čiastkové zmluvy rokovacím konaním bez zverejnenia. Tieto tri spôsoby uplatnenia rokovacieho konania bez zverejnenia značne skresľujú štatistické údaje vo verejnom obstarávaní. Ak sa totiž do štatistiky nezapočítajú čiastkové zmluvy, výsledok je oveľa priaznivejší, čiže samotných prípadov rokovacieho konania bez zverejnenia je potom oveľa menej.