Ani dobrý úmysel krádež neospravedlňuje

Určite by bolo chybou generalizovať a na základe jedného, aj keď výrečného príkladu, hádzať všetkých veriacich, laických aktivistov aj cirkevných hodnostárov, do jedného vreca. Brániť sa môžu vážnym argumentom o dobrých úmysloch, o šírení posolstva evanjelia všetkými možnými (aj nemožnými) prostriedkami. V digitalizovanej informačno-virtuálnej epoche je šírenie Božieho slova vizuálnym, teda masovo akceptovateľným spôsobom, veľmi efektívne. V prípade filmu Mela Gibsona Umučenie Krista ide navyše o emotívne a vzrušujúce dielo.
Žiaľ, zdá sa, že otázka nakladania s týmto filmom, ktorá sa teraz pretriasa na verejnosti, je aj o pokrytectve, vyšperkovanom planým svätuškárstvom. To sa ktosi spolieha na to, že spáchanie zlého skutku možno ospravedlniť dobrými úmyslami. Krádež bol čin natoľko neprípustný, že sa dostal do morálneho kódexu starej semitskej civilizácie, do zbierky mravných noriem nazvanej Desať Božích prikázaní. Siedme v poradí znie: Nepokradneš! V cirkevnom výklade znamená báť sa Boha a milovať ho spôsobom, aby sme svojmu blížnemu nebrali peniaze alebo majetok, ani si ich neprivlastňovali falošným kupovaním alebo predávaním, ale naopak, aby sme mu ho pomohli zveľadiť a ochrániť. Vzťah k duševnému vlastníctvu však v týchto súvislostiach ostáva bokom, akoby mimo prikázania, akoby vôbec nešlo o majetok hodný rešpektu a ochrany. Vo vyspelých západných spoločnostiach sa s týmto neduhom vedú dlhé a ťažké súboje, trestný postih je prísny. Spoločenské odsúdenie je chabé, ale v princípe sa chápe nevyhnutnosť ochrany produktov individuálneho ducha ako súčasť zvrchovanosti jednotlivca, hodného rešpektu.
Iná je skutočnosť v krajinách, ktoré boli dlhé desaťročia podrobované všestrannej mravnej devastácii a ktorá má okrem iného na svedomí aj nízku úroveň právneho vedomia ľudí. Slovensko v tomto prípade nie je výnimkou. Benevolentný vzťah k autorským právam sa tu ticho toleruje. Pokladnica ducha sa vykráda bez výčitiek svedomia, pričom práve obdobie moderných informačných technológií rozvinulo tento trend do nebývalých šírok.
Hlas predsedu Konferencie biskupov Slovenska Františka Tondru, ktorý v týchto dňoch vyzval kňazov a veriacich, aby neporušovali autorský zákon a zároveň ani siedme Božie prikázanie, zakazujúce kradnúť, si zaslúži veľkú pozornosť. Vysoký hodnostár katolíckej cirkvi celkom adresne svoju výzvu zacielil na presne pomenovanú skupinu. Ide o komunitu, kde by sa úcta k morálke, Božím aj svetským zákonom, mala považovať za samozrejmosť v každom prípade, bez výnimky a možnosti ospravedlnenia. Duchovný pastier upozornil na to, že krádež sa vzťahuje aj na duševný majetok tvorcu. V tomto prípade ide o film Umučenie Krista, ktorý sa kňazmi i laikmi, rôznymi cirkevnými aktivistami, verejne premieta v kostoloch a školách, pastoračných centrách, šíria ho a predávajú nelegálne skopírovaný na rôznych nosičoch, v pokútne napálených verziách na DVD a CD, alebo nahraný na videokazety. Biskup upozorňuje, že sa tým porušuje Boží i svetský zákon. Môže jeho neznalosť ospravedlniť krádež?
"Bolo by protirečením dopúšťať sa práve pri tomto filme hriechov, za ktoré Kristus skutočne zomrel!," hovorí Tondra. Zasahuje presne ten morálno-etický priestor, kde by mohlo náboženstvo pôsobiť a dopĺňať chýbajúce úsilie demokratickej a slobodnej spoločnosti o jej ozdravenie. Každé dielo, ktoré sa verejne šíri bez súhlasu majiteľov autorských práv, požíva zákonnú ochranu, ktorej porušenie má za následok trestnoprávne dôsledky, hovorí právo. S rešpektom k Božím aj svetským zákonom musí každý začať sám od seba. Je to individuálny konflikt svedomia, ktorý ťažko odstrániť zákonom či postihom. Ide o etickú normu, ktorá sa ťažko presadzuje.