Nadháňanie expertov na EÚ do košiarov bratislavských centrálnych úradov sa stalo novou atrakciou, ktorú zvyšok Slovenska sleduje s povzdychom aj s pobavením. Problémom nie je ani tak skutočná odborná kvalifikácia hľadaného imaginárneho experta ako predstihové krvopotné uspokojovanie jeho nadštandardných platových nárokov. Úrad pre štátnu službu, ale i väčšinu ministerstiev, totiž tlačí čas -- do konca augusta musia voľné miesta expertov obsadiť, pretože inak bude ohrozené plnenie integračných úloh! V hre je necelá päťstovka voľných pozícií, o ktoré nie je v Bratislave záujem. Osud nášho úspešného integrovania sa do EÚ teda závisí od schopnosti organizátorov náboru zamestnať dostatočný počet expertov. Vláda sa chce vyhnúť ďalšej kritike z Bruselu na tému nedostatočných administratívnych kapacít, ktoré máme k dispozícií, a tak sa horúčkovito napĺňajú počty, vábia mladí a perspektívni odborníci. V prieberčivom prostredí hlavného mesta s najnižšou mierou nezamestnanosti na Slovensku je lanárenie do centrálnych úradov postavené na výške ponúknutej mzdy. Základná sa určí len skromne (ešte to by chýbalo, žeby sa akýsi narýchlo lapený expert v platových tabuľkách dostal pred dlhoročných reprezentantov zabehnutej byrokracie), cestu k lukratívnym príjmom si musí expert vybojovať cez rôzne príplatky. Ak nepoľaví a zdolá labyrinty úradníckej hierarchie, môže sa dostať až na úroveň 68-tisíc korún mesačne.
Predstavme si takého nádejného experta, zodpovedajúceho kritériám pre štátnu službu, v praxi. Práve skončil vysokú školu, bez väčších problémov komunikuje v angličtine, žije v Bratislave, sníva o vlastnom byte a európskom životnom štýle. Nastúpi na ministerstvo ako vytúžený expert, ale čaká ho len stolička začínajúceho radového úradníka, ktorý je navyše tŕňom v oku každého vedúceho referátu, sekcie, oddelenia atď. Keďže experti nepadajú zo stromu, učí sa ako každý zelenáč prichádzajúci do praxe základným zručnostiam úradníckeho kumštu, no zároveň si činí, v duchu náborových hesiel, nároky na rôzne príplatky, tak, aby mesačne zarobil tých sľúbených asi 70-tisíc Sk. Na prvý pohľad ide o utópiu, aj keď sa určite nájdu prominentné výnimky. Fetiš urýchleného napĺňania stanovených počtov byrokratov začína mať na Slovensku kafkovské črty. Slúži na pobavenie väčšiny ustaraného národa a zlosť zodpovedných vedúcich, ktorí sa musia všelijakými príplatkami vyrovnávať s výnimočným postavením nových eurokádrov. Mimobratislavskí "experti", čerství absolventi škôl hovoriaci po anglicky, ale narodení na periférii, sa do tejto hry veľmi nemôžu zapájať. Na byt v Bratislave nemajú a životné náklady, ktoré by ich tam čakali, neutiahnu ani s príplatkami. Tak sa výnimočné postavenie euroexperta viaže len na úzky okruh obyvateľov hlavného mesta, v krajnom prípade Bratislavského kraja. Môžu byť teda aj prieberčiví v uspokojovaní svojich pracovných nárokov, ak už rovno neodišli do Bruselu. Povzdych šéfa Úradu pre štátnu službu Ľ. Plaia, že na úradoch je prezamestnanosť, že nikto nehľadá cestu zoštíhlenia a lepšieho odmeňovania, do tejto absurdnej náborovej eurofrašky perfektne zapadá. Niet väčšej naivnosti ako predpokladať, že sa akýkoľvek "zabehnutý" úradník pri pohľade na rýchlokvaseného experta vystrašený stiahne, opustí svoj post a vzdá sa svojich rokmi "vydretých" nárokov na slušný zárobok.
StoryEditor