V lete pred deviatimi rokmi sa skončila v stredoafrickej, frankofónnej Rwande najväčšia genocída na africkom kontinente. Krajina bola posiata mŕtvolami menšinového etnika Tutsiov rozsekanými mačetami. Dovedna zahynulo vyše milióna Rwanďanov, zväčša Tutsiov. Bola nezmyselná rovnako ako nezmyselné bývajú takéto masakre. Krajina je totiž chudobná, bez nerastných surovín, s prekrásnou prírodnou vysokohorskou scenériou, ktorú využívali predovšetkým Západoeurópania. Na severozápade, takmer pod svahmi Mesačných hôr, kde žijú posledné stáda vysokohorských goríl, na brehoch jazera Kiwu, je celý rad nádherných víl, kde sa rekreovali a liečili belosi. Za tradičnou nevraživosťou medzi Hutuami (asi 80 perc. obyvateľstva) a Tutsiami (približne 14 perc., ostatok sú Batwa, Pygmejovia), boli asi francúzski kolonizátori, ktorí preferovali štíhlych, vysokých a vraj inteligentnejších Tutsiov. Vyberali si z nich, dávali do škôl, zaraďovali do štátnej a verejnej správy. Civilizovaný svet dobre vedel, čo sa v Rwande dialo. Iba ľudské životy asi nestáli za to, aby priamo zasiahli. Z každého dolára humanitárnej pomoci sa k odkázaným dostalo 15 centov... Na čiernom trhu sa však predávali lieky, potraviny, deky i odevy...
Pozornosť vyspelého sveta vtedajšiemu konfliktu možno v princípe porovnať s okupáciou Československa. Každá krajina je asi súčasťou nejakej Jalty. Preto platí, pomôž si človeče, aj pánboh a OSN ti pomôžu. V práve skončených prezidentských voľbách sa stal demokraticky zvoleným prezidentom opäť Paul Kagame. Ako plukovník ugandskej armády založil Rwandský vlastenecký front, ako priateľ úspešného a osvieteného prezidenta Yoweri Museveniho (ktorému pomáhal v boji proti Idi Aminovi) stavil na osvedčenú kartu: na zdravý rozum a ekonomiku. Aj preto ho volili za prezidenta i porazení Hutuovia. Rwanda si pomohla sama...
StoryEditor