Vlastne tých správ je v poslednom čase niekoľko a keďže spor súvisiaci s vypísaním povinnej ponuky spoločnosťou MOL na akcie Slovnaftu je stále neukončený, počet prehlásení určených verejnosti rastie a ich obsah sa zostruje. Zo strany oboch účastníkov sporu, kde na jednej strane je jednoznačne identifikovaná spoločnosť MOL, majoritný akcionár Slovnaftu, na druhej strane sa do pozície ochrancu minoritných akcionárov postavila -- a stále v nej zotrváva -- finančná skupina J&T.
Argumenty oboch skupín sú príkladne protichodné a účelové. Spoločnosť MOL sa ani náznakom nezmieňuje o tom, o koľko menej musí podľa platných zákonov na Slovensku zaplatiť minoritným akcionárom, ako by musela zaplatiť, napríklad, doma v Maďarsku, v Česku alebo v štátoch EÚ. Naproti tomu skupina J&T tento argument, ako jasnú aroganciu MOL-u voči minoritným akcionárom dôrazne prezentuje. Naopak, MOL neustále upozorňuje na -- podľa neho -- netransparentnosť slovenského kapitálového trhu, najmä v súvislosti s obchodom s akciami Slovnaftu z 20. marca. J&T o transparentnosti nášho trhu, a tohto obchodu zvlášť, však nemá ani najmenšie pochybnosti. Na dôvažok v poslednom čase pridala do svojej argumentácie aj čísla, v ktorých v súvislosti s konaním spoločnosti MOL upozorňuje na to, aké vysoké zisky má táto spoločnosť -- samozrejme, na úkor drobných akcionárov -- z dôvodu meškania povinnej ponuky na prevzatie. Tieto čísla sú fiktívne a tak ako spoločnosť MOL vytvára svojou argumentáciou o netransparentnosti nášho kapitálového trhu tlak na Úrad pre finančný trh z jednej strany, prezentované miliónové čísla ziskov majoritného akcionára Slovnaftu sú okrem útoku na spoločnosť MOL aj tlakom na Úrad pre finančný trh zo strany druhej. Ten je v nezávideniahodnej situácii a svoj postoj k celej kauze najkomplexnejšie prezentoval v tlačovej správe zo začiatku júna. Z tejto správy vyplýva, že pri prešetrovaní sporného obchodu z 20. marca si Úrad pre finančný trh, vzhľadom na zahraničných účastníkov tohto obchodu, musel vyžiadať aj stanoviská zahraničných orgánov zabezpečujúcich dohľad nad kapitálovým trhom v príslušných krajinách (ide o Veľkú Britániu, Maďarsko, Švajčiarsko, Cyprus, Českú republiku a Nemecko). Aj keď Úrad pre finančný trh už pri samotnom vyžiadaní poskytnutie informácií označil ako naliehavé a priebežne ich urgoval, zahraničné subjekty a dozorné orgány Úradu pre finančný trh do zverejnenia jeho správy neposkytli všetky požadované informácie. Navyše, Úrad pre finančný trh bol pri svojom rozhodovaní viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. apríla 2003, ktorý úradu zakázal vykonať akýkoľvek úkon smerujúci k nevyrovnaniu predmetného burzového obchodu. Úrad pre finančný trh sa voči uvedenému rozhodnutiu súdu odvolal, pretože podľa jeho názoru toto rozhodnutie výrazným spôsobom zasahuje do jeho právomoci a pôsobnosti, a nielenže mu neumožňuje, ale mu dokonca znemožňuje plniť úlohy zverené a uložené zákonom. Príslušný súd však do doby ukončenia pozastavenia sporného obchodu o odvolaní Úradu pre finančný trh nerozhodol. Len na okraj, spomenuté rozhodnutie súdu by zabránilo Úradu pre finančný trh predmetný obchod zrušiť aj v prípade, že manipuláciu kurzu preukáže. Úrad pre finančný trh sa teda podľa svojich vlastných slov snaží sporný obchod čo najobjektívnejšie prešetriť a postupuje v zmysle platnej legislatívy. A čo účastníci sporu? Tí na jednej strane dobre ovládajú možnosti a platnú legislatívu na presadenie si svojich záujmov v spore -- skupina J&T. Na druhej strane sú nespokojní s činnosťou našich regulačných orgánov a súdov -- spoločnosť MOL. A tak čas plynie, kauza sa nerieši a vyhlásenia účastníkov sporu sa zostrujú.
StoryEditor