Možná príčina rozdielov

Od prvého apríla sa začne v materských školách v Dolnom Rakúsku niekoľko sto detí učiť slovenčinu a češtinu. Je to pilotný projekt, podľa ktorého sa rozbehne výučba jazykov susedov v celom systéme už na jeseň tohto roku. Pretože to je pilotný projekt, organizátori sa pripravili na to, že sa na ňom zúčastní okolo tisícky detí. Rakúski rodičia však prekvapili -- prihlásilo sa ich bez zaváhania takmer sedemkrát toľko. Aj človek bez špeciálneho vzdelania vie, že slovanské jazyky sú pre inak hovoriace národy veľmi ťažké. Napriek tomu si radoví rakúski rodičia uvedomujú, aké dôležité je vedieť reč susedov. Napokon -- pre mladých revolucionárov je to dávno, ale v skutočnosti len pred pár desiatkami rokov bol pre Rakúšanov, až hen z "ďalekej" Viedne bežným aj záhorácky dialekt. Netreba chodiť do histórie -- ešte stále sa stretávajú v záhradných kaviarničkách dámy z maďarsko-rakúsko-slovenského pohraničia a debatujú plynule nielen týmito tromi jazykmi, ale navyše chorvátčinou. Znalosť susedného jazyka je v pohraničí jednoducho nevyhnutnosťou. Nás však akoby sa to netýkalo, hoci pri troche preháňania možno povedať, že celé Slovensko (okrem zopár osád uprostred hôr) žije na pohraničí. My nemáme problém, či budeme vedieť komunikovať s Poliakmi, Ukrajincami, Maďarmi či Rakúšanmi. Nás mrzí, či sa na škole vyučuje etika alebo náboženstvo -- to je dobrý predmet na hádky a vytĺkanie politického kapitálu. Budúcnosť našich detí nie je už taká atraktívna. Možno práve tento rozdiel je príčinou, prečo je pre nás Rakúsko tak ďaleko.