Európska zahraničná politika prešľapuje

Na európskych diplomatov idú nemilé časy. Okolo starého kontinentu jeden za druhým vypukajú najrôznejšie krízové požiare a nezdá sa, že by Európa mala pripravené nejaké koncepcie, ako ich hasiť. Blízky východ, Irak, Irán, sudánsky Darfúr, Balkán, to je len malý výpočet. A ako by toho nebolo dosť, práve v čase informatívnej schôdzky ministrov zahraničných vecí únie v holandskom Valkenburgu sa k tomuto zoznamu pridala ešte rukojemnícka dráma v Severnom Osetsku. Odhliadnuc od tradičnej európskej nerozhodnosti, k dobrým rámcovým podmienkam neprispievajú ani dve objektívne okolnosti -- americké prezidentské voľby a nástup novej Európskej komisie.
Pritom ešte pred rokom vyzeralo všetko inak. "Veľká trojka" -- Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia -- hlásila po virvare okolo Iraku prvý zahraničnopolitický úspech. Teherán sľúbil, že svoje atómové plány plne podriadi požiadavkám medzinárodného spoločenstva. Sľub sa však čoskoro rozplynul vo vetre, podobne ako oznámenie, že sa urovnajú obchodné vzťahy s Iránom. Namiesto toho dnes nemožno vylúčiť eskaláciu atómového sporu.
Aj na Blízkom východe hrozí Európe len rola diváka. Izraelská vláda spochybňuje európske stanoviská a premiér Šaron ako partnera uznáva výhradne amerického prezidenta Busha. Pritom celý mierový plán sa opiera predovšetkým o európske idey a iniciatívy z minulosti. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer sa v tejto záležitosti angažoval ako málokto iný. Dnes únii nezostáva iné, len nariekať nad terajším stavom, prípade hroziť, že sa celkom stiahne z medzinárodného kvarteta, ktoré má dohliadať nad mierovým procesom. Po dvoch rokoch snáh deprimujúca bilancia.
"Len pokojne, po amerických prezidentských voľbách v novembri sa Európa opäť dostane k slovu," hovoria bruselskí optimisti. Isté to ani zďaleka nie je. Zhodou okolností totiž práve v tom istom čase dôjde k mocenskej výmene aj v Bruseli. Funkcie sa ujme nový predseda EK José Manuel Barroso i nová komisárka pre medzinárodné vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová. Keďže na oboch stranách Atlantiku sa karty rozdajú nanovo, vyjasnenie pomerov istý čas potrvá.
Znalci bruselských pomerov počítajú s tým, že za daných okolností sú vnútorné kompetenčné spory v únii priam naprogramované -- veď pribudne nová funkcia ministra zahraničných vecí EÚ, ktorým bude Javier Solana. A aj keď sa tak stane zrejme až v roku 2006, po ratifikácii európskej ústavy všetkými 25 členmi, trenice sú pravdepodobné už skôr. O to viac, že na rozdiel od svojho predchodcu Chrisa Pattena sa Benita Ferrerová-Waldnerová všeobecne označuje za výnimočne ctižiadostivú političku.
Okrem týchto problémov na konci tmavého tunela bliká aj malé svetielko nádeje. Diskusia o tom, že únia je pripravená zvýšiť objem pomoci Iraku, predstavuje krok správnym smerom. Podobne je istý optimizmus na mieste aj vzhľadom na postoje voči Afrike. Riešenie krízy v Darfúre môže byť skúšobným kameňom európskej jednoty a akcieschopnosti. (gaf)