Reči o transparentnosti sa vravia a chlieb sa je

Ako sa to skončilo s transparentnosťou vlastníctva najmä sprivatizovaného majetku, ktorú sľubovali vlády dnešnej vládnej koalície ešte pred voľbami 1998 a dali si potom aj do vládneho programu? Vtedy považovali za nevyhnutné a naliehavé hneď v prvých sto dňoch vládnutia sprístupniť mená všetkých vlastníkov, ktorí získali majetok v privatizácii. Šlágrom bolo dokonca zrušiť akcie na doručiteľa (v programovom vyhlásení ich vláda nazvala na doručovateľa). No aj zúžená povinnosť premeniť ich z listinných na zaknihované v Stredisku cenných papierov alebo previesť na akcie na meno a zoznam akcionárov poskytnúť SCP, zostala nenaplnená. Za Mečiarovej vlády skončil škandálom pokus čiastočne zanonymniť vlastnícku štruktúru akciových spoločností tým, že by si mohli z verejne obchodovateľných akcií urobiť neverejne obchodovateľné a zo zaknihovaných listinné. Teraz sa to stalo potichu, bez záujmu médií a verejnosti. Namiesto toho, aby sa aj na Slovensku pravidelne zverejňovala vlastnícka štruktúra spoločností aspoň s verejne obchodovateľnými akciami, potichu prešiel zákon, podľa ktorého dokonca už ani emitent cenných papierov na doručiteľa nie je oprávnený požadovať od slovenského centrálneho depozitára ani zoznam majiteľov, ani výpis z registra emitenta, a centrálny depozitár nie je oprávnený tieto služby emitentovi poskytnúť. Napriek tomu, že Zjednotený kódex správy a riadenia spoločností OECD požaduje aj zverejňovanie kapitálových štruktúr, čo sa bez tohto zoznamu nedá, ani keby to spoločnosti chceli. V českom SCP sa ktokoľvek dozvie, ktorí vlastníci majú dnes vyše 10-percentný podiel zaknihovaných akcií v ktorejkoľvek verejne obchodovateľnej spoločnosti, na Slovensku zostali v anonymite i pred emitentom. Čaká, kto sa na valnom zhromaždení preukáže výpisom z majetkového účtu, ktorý potvrdí jeho vlastníctvo. A nielen to. Má to dôsledky aj na spôsob výplaty dividend. Kým v Českej republike má naďalej emitent povinnosť posielať dividendy akcionárom automaticky na adresu vedenú v evidencii zaknihovaných cenných papierov, na Slovensku to nemôže v prípade akcií na doručiteľa urobiť, ani keby chcel. Musí vyzývať majiteľov cenných papierov, aby sa o dividendy sami prihlásili a doložili to výpisom z účtu, ba aj notárskym osvedčením. Ak sa o tom aj akcionár náhodou dozvie, získanie výpisu a administrovanie okolo neho môže byť pre drobného akcionára drahšie ako dividenda. Komu to osoží, ľahko si domyslieť.
V minulom volebnom období dokonca ministerstvo privatizácie -- aby sa naplnili predvolebné sľuby o transparentnosti -- navrhovalo odtajniť aj údaje spoločností, ktorých akcie nie sú verejne obchodovateľné, prípadne ktoré vydali svoje akcie na meno. Dnes sa už o vlastníkoch z evidencie cenných papierov nedozvieme nič. Zabudnutým zostal najmä návrh ministerstva privatizácie zaviesť obchodným spoločnostiam povinnosť po konaní valného zhromaždenia publikovať v Obchodnom vestníku uznesenie valného zhromaždenia spolu s listinou prítomných akcionárov, ktorí vlastnia viac ako päť percent základného imania. Na Slovensku zákon už nástupcovi Strediska cenných papierov neprikazuje bezodkladne zverejňovať prípady, keď právnická alebo fyzická osoba prekročí limit (alebo jej podiel klesne pod limit) verejne obchodovateľných akcií, ktoré predstavujú 5, 10, 20, 33, 50 alebo 66 percent podielu na majetku spoločnosti. Túto informáciu je dnes povinný zverejniť akcionár, ale iba u spoločností akcie ktorých sú kótované na burze. Komu prekážalo, keď takúto informáciu automaticky generovalo vtedajšie Stredisko cenných papierov a zverejnilo hneď po tom, ako niekto prekročil limit?
Bohatstvo krajín a kvalitu života v nich určujú v rozhodujúcej miere aj pravidlá hry, v ktorých hrajú prvoradú úlohu zásady ochrany hospodárskej súťaže, transparentnosť alebo prístup k informáciám. Zabezpečujú rovnosť šancí a znižujú možnosť korupcie. Takéto tézy by nemali slúžiť iba predvolebnému boju do získania moci.