Život je zmena. Ale ak ich je priveľa, dokážu otráviť život. Novely daňových zákonov sa rátajú na desiatky. Mnohé z nich sa prijali ad hoc, keď prax odhalila nejaký nedostatok. Boli a sú zmeny, keď sa museli dodatočne kryť výpadky vo verejných financiách, boli a sú zmeny, za ktorými sú konkrétne záujmy. Každá novela vyvolávala v citlivom systéme kontraindikácie, ktoré sa neraz opravovali ďalšou novelou, alebo sa doplnila, či "dovysvetľovala" nižšou normou. Komplexný prístup, ktorý sľubuje odborne široké a personálne kvalitné zloženie stálej komisie ministra pre daňovú reformu, by mal zabezpečiť relatívnu stálosť systému, inertnosť voči postranným tlakom a optimálnu prospešnosť. Pravidlá musia byť jednoduché a zrozumiteľné, aby sa s nimi podnikatelia a ďalší platcovia nestretávali až pri daňovom priznaní, ale už pri tvorbe podnikateľského zámeru a pri rozhodnutiach. Výklad ustanovení zákonov a vyhlášok, ktoré sa vzťahujú na dane, musí byť jednoznačný. Určite by sa nemalo stávať, že ministerstvo financií a daňový úrad (a Daňové riaditeľstvo) má na daňovú povinnosť iný názor a počas riešenia metodického sporu sa peniaze poplatníka, i vo výške desiatok miliónov, celé mesiace viažu na účte štátu.
Zásadným zámerom je postupné znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Konkretizácia nebude jednoduchá, lebo bude závisieť od celkového vývoja ekonomiky (ziskovosť, nezamestnanosť) a najmä od reforiem v tzv. spotrebných rezortoch -- zdravotníctve a sociálnych veciach. Zníženie odvodov bez zmien, ktoré by priniesli potrebné úspory, by bolo avanturizmom. Znižovanie sadzieb dane z príjmov právnických osôb až na nulu, ktoré sa ozýva z podnikateľských kruhov, na programe najbližších rokov asi nebude. Hovoria proti tomu reálne možnosti štátneho rozpočtu, lebo nie je pravdepodobné, aby efekty z nulovej sadzby a predpokladaný rast nepriamych daní 30-miliardový výpadok kompenzoval v dostatočne krátkom čase. Pokles sadzby nevidí ani MMF, ani OECD. Podľa prehľadu OECD bol podiel daní z príjmov a ziskov na HDP v roku 2001 v SR 6,8 percenta, v Maďarsku 10 percent, v ČR 9,2 percenta.
Zámery daňovej reformy a reformy správy daní budú nepochybne predmetom širokej diskusie, ku ktorej naše noviny ochotne poskytnú priestor. Jednou z otázok je, či má byť daňová sústava nástrojom sociálnej politiky. Pohľady sa rôznia -- na jednej strane sa tvrdí, že na zmierňovanie sociálnej situácie majú byť výlučne špecializované nástroje, opačný názor je, že by bola škoda nevyužiť taký účinný nástroj pri solidarite a spoločenskej kohézii. S tým súvisí kardinálna vec, ktorá by mala reformu predchádzať -- miera prerozdelenia hrubého domáceho produktu cez verejné financie. Pod týmto pojmom a číslom sa skrýva veľkosť úlohy štátu a plnenie jeho funkcií. Miera prerozdelenia by nemala byť výsledkom teoretických dogiem, ale solídnych analýz a zvažovania alternatív.
StoryEditor