Zoznam

Nedávno ma jedna priateľka ohúrila zvláštnym výpočtom. Vymenovala mi svojich obľúbených amerických hercov židovského pôvodu. Náš rozhovor sa neskôr zákonite zvrtol aj na hercov zo Slovenska. Prekvapilo a znepokojilo ma to z dvoch závažných dôvodov.
Prvý bol ten, že priateľka do svojho výpočtu zahrnula herca, hlásiaceho sa k evanjelickej viere. Neviem, a nebudem po tom ani pátrať, ale je možné, že kedysi bola jeho rodina židovská a zo strachu pred prenasledovaním či z nejakého iného dôvodu konvertovala na evanjelickú cirkev. Zdá sa však, že to nestačilo. Čo nás po tom, že žijeme v slobodnej krajine, kde sa môže človek prihlásiť k ľubovoľnej národnosti či náboženstvu? Židovstvo je zrejme stigma. Ako to hovorili nacisti? Až po siedmu generáciu. Druhý, ešte závažnejší, dôvod spočíva v samotnom vytváraní podobných výpočtov. Nemám dôvod neveriť priateľke, že to nemyslela zle. Pravdepodobne sa s týmito informáciami stretla náhodne a zapamätala si ich. Moja obava vyplýva najmä z toho, že ľudská pamäť si podobné poznatky uchováva až príliš ochotne. Zdanlivo neškodné údaje driemu až do chvíle, keď napríklad jednotlivec či celá spoločnosť nepotrebuje nájsť obetného baránka.
Neverím ľuďom, ktorí hovoria, že netriedia ľudí podľa rasy, národnosti, pohlavia, veku, vyznania, vzdelania, výzoru či sexuality. Snaha skúmať a zatrieďovať si svoje okolie je prirodzená, ba nevyhnutná pre našu orientáciu vo svete. Nezmení ju ani úsilie o prevýchovu človeka či celej spoločnosti. Odučiť sa od tejto vlastnosti sa nám nepodarí ani za sedem generácií. Jediné, čo nám zostáva, je každodenný boj so svojou vlastnou prirodzenosťou a z nej vyplývajúcimi zjednodušeniami a predsudkami. To je skepsa, ale nie fatalizmus.