Le Monde
Desiatky osobností francúzskeho umeleckého a vedeckého života podpísali nasledujúcu deklaráciu: Od konca studenej vojny sa cigánska otázka stala medzinárodnou, pretože je v súlade s kritériami rasového prenasledovania, hoci francúzska i európske vlády ju považujú za banálny ekonomický a sociálny problém. Getá v Maďarsku, Rumunsku, na Slovensku sú skutočné. Ľudia v nich prežívajú v tej najväčšej biede. Ich zločin? Sú Rómovia. Tento národ, ktorý je najväčšou menšinou v Európe, je ohrozený. Mesiace, roky, sú celé rodiny "vyprevádzané na hranice" alebo je im počas pobytu vo Francúzsku, v Nemecku, Belgicku vyhrážané, zatiaľ čo týmto rodinám hrozí v ich krajinách väzenie a sú terčom nespravodlivosti. Čo urobí EÚ, pýta sa jeden maďarský novinár rómskeho pôvodu, ak v roku 2004 otvorí schengenský priestor novým krajinám a 100 000, 200 000 až 500 000 Rómov príde do Štrasburgu či Bruselu, kde budú požadovať prísnu aplikáciu ich základných práv? Novinár dodáva: "Cigánska otázka sa stane časovanou bombou pre demokratickú budúcnosť Európy, keď jej nebudeme venovať náležitú pozornosť." Dnes treba konať, tlačiť na všetky vlády a parlamenty, ktorých sa to týka. Dnes treba odmietnuť systematickú politiku vylučovania sa voči "kočovným ľuďom", z ktorých však až 95 % už desaťročia nekočuje.
(Zločin byť Rómom, 8. 1.)
MF DNES
Filmy môžu byť niekedy pre prezidentov aj poučením. Napríklad nový James Bond sa hneď v prvej minúte dovtípil, že najväčšou hrozbou je Severná Kórea. Na Busha také vytriezvenie ešte len čaká. Američania si tak dlho strážili, či v Iraku nezačína horieť, až ich začal páliť chrbát -- prihára totiž na opačnej strane, v KĽDR. Všetko poukazuje na to, že Severná Kórea sa stáva reálnym nebezpečenstvom. Bush sa teraz musí rozhodnúť, ktorú krajinu zoberie naozaj vážne.
(Bond radí Bushovi, Milan Vodička, 8. 1.)