Od čias vojenského zásahu Severoatlantickej aliancie v Kosove pred piatimi rokmi neboli vzťahy medzi Ruskom a Západom také vyhrotené. Akoby sa vracali zabudnuté časy studenej vojny. Moskva otvorene pred voľbami podporuje svojho favorita v Kyjeve a výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe voči voľbám šmahom odmieta. Rusko už nehovorí o spoločných hodnotách, ale o svojich záujmoch v blízkom zahraničí. Na západ od Ukrajiny sa opäť rieši otázka, či zastávať demokratické princípy alebo sa riadiť pravidlami reálnej politiky. Na stole sa nečakane objavuje dlho odsúvaná či obchádzaná dilema.
Nerozhoduje sa iba o tom, či sa pri zbere a sčítavaní hlasovacích lístkov na Ukrajine falšovalo alebo či na tom či onom mieste neprišlo viac ako sto percent voličov. Aj vo Washingtone si dokážu spočítať, že nahnevaná Moskva, ktorá sa netajila ovplyvňovaním prezidentských volieb v susednej krajine, môže dať najavo svoju nespokojnosť napríklad pri rokovaní o Iraku či Iráne.
Geopolitika hovorí v prospech dohody s Ruskom, pretože jeho vplyv môže byť na Blízkom východe užitočný. Rovnako však platí, že bez dodržiavania princípov stráca politika obsah. Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko majú túto skúsenosť v čerstvej pamäti. Majú preto dobrý dôvod trvať na obhajobe demokratických princípov. Inak by sa museli v budúcnosti zmieriť s tým, že sa môžu stať obeťou reálnej politiky, až bude ohrozená demokracia u nich.
StoryEditor