Jedným zo symbolov pravicovej hospodárskej politiky je bývalý americký prezident Ronald Reagan. Presadzoval zníženie daní a sociálnych výdavkov štátu, skutočným výsledkom jeho prezidentovania však bol rapídny rast deficitu štátneho rozpočtu. Na výčitky k nekonzistentnosti ekonomickej politiky jeho vlády odpovedal jedným z povestným bonmotov: "Niekedy pravá ruka nevie, čo robí tá pravejšia."
Staronový slovenský premiér Mikuláš Dzurinda je podobne ako Reagan dobrý komunikátor a politický technik. Trend ekonomickej politiky vlády však určuje Ivan Mikloš. Jeho balík ekonomických opatrení je pre širokú verejnosť neočakávane veľký a ťažký. Pre ľudí, ktorí pozornejšie sledujú výroky predstaviteľov súčasnej vlády a vývoj verejných financií, však nie je väčšina z navrhovaných zmien zákonov a cenových úprav žiadnym prekvapením Z odborných ekonomických kruhov sa neozval ani jeden hlas proti nutnosti rozpočtových úspor a daňových zmien, sporadicky sa však ozývajú výhrady k sústredeniu ich účinnosti na začiatok budúceho roka. Fakt je, že úpravy daňových sadzieb by mohli z hľadiska prístupového procesu do Európskej únie ešte rok počkať. Fakt je aj to, že väčšina štátov EÚ má dve alebo aspoň jednu zníženú sadzbu DPH a jednotné dane sú v EÚ hudbou budúcnosti. Ivan Mikloš pracuje vo vládnej exekutíve dosť dlho na to, aby bolo možné dúfať, že má dobre vykalkulované vplyvy všetkých týchto opatrení na vývoj inflácie, HDP, zahraničnoobchodnú bilanciu a nezamestnanosť. Ak sa rozhodol pre sústredenie ich účinnosti na začiatok budúceho roka, keď začnú platiť aj zvýšené regulované ceny, môže to mať len tri dôvody. Prvým je imperatív dosiahnutia únosného schodku budúcoročného štátneho rozpočtu. Druhé dva vyplývajú z úvahy o optimálnom načasovaní. Vo finálnej etape prípravy na vstup Slovenska do EÚ hrozí minimálna šanca, že by sa niektorá opozičná parlamentná strana alebo záujmová skupina pokúsili ohroziť tento proces politickou destabilizáciou. Veľkú rolu zohralo aj poznanie, že po voľbách je každá vládna koalícia plná dobrých predsavzatí o ťahaní za jeden povraz, ale s pribúdajúcimi mesiacmi súžitia pribúdajú v každej koalícii trecie plochy spôsobené zväčša pocitmi nedostatočnej akceptácie požiadaviek zo strany ostatných koaličných partnerov. Z hľadiska presadenia nepopulárnych opatrení v parlamente platí čím skôr po voľbách, tým lepšie.
Symbolom týchto opatrení budú traja "pravejší" členovia vlády -- minister financií I. Mikloš, minister zdravotníctva R. Zajac a minister práce a sociálnych vecí Ľ. Kaník. Premiér Dzurinda v rozhovoroch nie bezdôvodne zdôrazňuje stredopravý charakter vlády. Niet najmenším pochýb, že keď nastane v koalícii prvý rozkol, bude jeho prvoradým záujmom udržanie koalície a politickej stability. Potom príde čas na korekcie reaganovskou pravou rukou podľa dzurindovskej zásady: "padni, komu padni".
StoryEditor