Technické profesie sú v súčasnosti neprávom nedocenené. Verejnosť ani podnikateľská sféra nateraz nevnímajú čoraz naliehavejšiu potrebu prípravy odborníkov pre hospodárske dôležité odvetvia. S tým súvisí neadekvátne odmeňovanie, ale aj pracovné podmienky a zamestnávatelia začínajú ťažšie získavať nových inžinierov. Ešte väčším problémom je ich v našich firmách dlhšie udržať. Chýbajú najmä odborníci strednej generácie.
Atraktívne, ale už saturované odbory, zdanlivo sľubujúce potenciál vyšších zárobkov, sú pre technickú prax nepoužiteľné. Ciele priemyslu sa líšia od hlavného poslania univerzít. V propagácii a skvalitňovaní technického vzdelávania však obidvoch partnerov spája spoločný záujem. Vplyv praxe na prípravu inžinierov je u nás veľmi limitovaný a obmedzuje sa na zastúpenie v pracovných akreditačných skupinách alebo na externé vyučovanie. Prírodovedný základ priemyselní partneri pokladajú za dostatočný. Niektorí naši podnikatelia kritizujú všeobecnejšiu vysokoškolskú prípravu na budúcu profesiu. Moderné univerzity však pestujú schopnosti vyššieho radu, ktoré študentom zostanú, aj keď zabudnú väčšinu faktov. Nesústreďujú sa na konkrétne riešenia, ktoré sú krátkodobo považované za optimálne, prinášajúce čo najhospodárnejšie výsledky. Progresívne firmy si úzke špecializácie zaisťujú vlastným doškoľovaním. Vo vyspelom zahraničí sa skôr používa odborný potenciál univerzít a ich na tento účel špecializované strediská celoživotného vzdelávania.
V našich podmienkach sa tieto útvary školy obracajú skôr na zahraničné firmy alebo naše prosperujúcejšie podniky. Nové technológie ako výsledok kvalitného výskumu sú hlavným predpokladom materiálneho a duchovného rozvoja spoločnosti založenej na poznaní. Krajiny EÚ na výskum ako strategický nástroj vynakladajú 1,8 % HDP, šesťkrát menší rozpočet na výskum u nás radí vedu a techniku iba do tolerovanej, a nie perspektívnej kategórie. Bez úspešného vývoja sa máloktorej firme podarí presadiť v globálnej ekonomike. Výskumná činnosť univerzít má pritom ďalej od trhu, rieši voľnejšie termínované úlohy, systémy a situácie obvykle nezávislejšie od ekonomického efektu. Navyše výsledky sú publikované, pretože väčšinou nesúvisia s chránenými technológiami.
Doterajšie zväčša individuálne kontakty s priemyslom sa žiada povýšiť na profesionálnu úroveň. Združené vedecké pracoviská s progresívnymi rezortnými výskumnými ústavmi už na univerzitách existujú. Dokonca platia štipendiá doktorandom, čím spätne posilňujú kvalifikačnú skladbu univerzity. Kvalite technickej prípravy nepomôžu zjednodušené odporúčania na rozličných diskusných fórach najmä tej časti podnikateľskej sféry, ktorá vzdelanie pokladá za obyčajný tovar. Rozvíjajú ho podpriemerne platení pedagógovia, paradoxne s nadštandardnou kvalifikáciou. V skromných učebniciach aplikujú moderné vzdelávacie technológie. Výskumu neprospievajú ani závery rôznych komisií. Rozhodujúci vplyv v nich, podobne ako v spoločnosti, majú skôr humanitné a prírodovedne orientované osobnosti.
Technickej praxi prospešné výsledky sa dosahujú systematickou prácou v tichu laboratórií, ktoré nie sú vybavené najmodernejšou technikou. V týchto podmienkach s minimálnymi nákladmi univerzity pripravujú aj špičkových odborníkov, z ktorých čoraz viac sa presadzuje v zahraničných firmách, prípadne v ich pobočkách na Slovensku. Univerzity našej podnikateľskej sfére ponúkajú kancelárie pre styk s priemyslom. Vytvorené vedecko-technické parky, ústavy konkurencieschopnosti a inovácií sú pripravené transferovať nové poznatky do výroby. Univerzity však predpokladajú užšiu spoluprácu s priemyslom.
StoryEditor