Možno príde aj Nemcsics

To, čo si už dlhý čas aj vrabce štebotajú, sa asi stane skutočnosťou: do Dzurindovho pôvodne kresťanskodemokratického kožucha sa možno v najbližších dňoch votrie ďalšia "liberálna voš". Podľa najnovších chýrov už počas októbrovej schôdze NR SR posilní klub SDKÚ nezávislý poslanec Róbert Nemcsics. Samozrejme, ako si to v klube priznali, len pokiaľ bude chcieť. Ale on už zrejme chce, veď aj pre váhavca jeho typu je najvyšší čas. Povzbudiť by ho mal fakt, že väčšina klubu sa údajne doslova teší na príchod ekonomického odborníka jeho formátu. Faktom je, že Nemcsics už otáľa pridlho. Až tak, že sa skoro vytratil z pozornosti médií i verejnosti, hoci bolo jasné, že v súčasnom zbieraní nových parlamentných síl na podporu reforiem vlády si ho koalícia len tak ľahko nepustí. Po úspešne dotiahnutom prestupe jeho bývalého kolegu z ANO Jozefa Banáša mu z SDKÚ odkázali, že ak sa rozhodne, členovia klubu uzavrú túto otázku už len formálne. Pre nich je dnes prípad Nemcsics jasná vec. Bývalý člen ANO a vcelku úspešný minister hospodárstva svojím dlhým rozvažovaním naznačuje, že preňho nie je stranícka príslušnosť len technickou záležitosťou súvisiacou s pragmatickou výmenou politického trička. Spôsob, akým pred časom komentoval svoje nezhody so svojím bývalým šéfom Pavlom Ruskom (uzurpovanie straníckej moci) nabádal na podozrenie, že ide o liberála, ktorý to s víziou optimálneho politického usporiadania slobody v demokratickej spoločnosti myslí vážne. Úvahami presunúť sa opäť do prostredia bližšie k vládnucej koalícii však naznačuje, že ako liberál tiež pozná komplexnosť pluralistickej spoločnosti a vie, že len ona mu umožní nájsť onen ideál slobody -- v rozmanitosti alternatív. K Mikulášovi Dzurindovi sa teda nechystá len akýsi "voľnomyšlienkar" atakujúci usporiadane prostredie tradičných hodnôt slovenskej spoločnosti, ale možno aj idealista.
Niet pochýb, že pre šéfa SDKÚ i vlády to bude vítaná posila, s ktorou dokáže nájsť spoločnú reč v duchu svojho praktického "robenia politiky." Ako kresťanský demokrat nikdy nemusel zápasiť ani s liberálnou orientáciou Eduarda Kukana či s neokonzervativizmom Ivana Mikloša. Naopak, táto ministerská dvojica dnes reprezentuje jeho najvernejších a najspoľahlivejších spojencov v strane i vo vláde. Stali sa súčasťou praktického dzurindizmu -- politického štýlu, v ktorom sa v mene reforiem (pripusťme, že aj vzájomne blízkych hodnotových princípov) pragmaticky realizuje integrácia rozličných názorových prúdov. Nemcsicsov liberálny vklad sa teda nemusí prejaviť len v posilňovaní koaličných parlamentných počtov, ale aj v programovej orientácii vládnuceho zoskupenia. To napokon aj sám potvrdil. Jeho jedinou predvstupovou podmienkou adresovanou SDKÚ je požiadavka, aby mohol plniť liberálny program, na ktorý má mandát od voličov. Preto si vopred vyhradil právo hlasovať niekedy aj inak, ako sa od neho bude očakávať.
V ekonomickej sfére (kde by sa mal budúci nový člen poslaneckého klubu SDKÚ najviac realizovať) sa nejaký autentický, zreteľne odlišný či nový liberálny program bude dať sotva jasnejšie identifikovať. Takže možno predpokladať, že Nemcsics by mohol byť pre najsilnejšiu koaličnú stranu v parlamente naozaj reálnou posilou. Nemožno zabúdať, že svojho času sa aj Ivan Šimko vnímal ako reprezentant liberálnejšieho prúdu vnútri SDKÚ, až kým neskončil v roztržke so štýlom vládnutia svojho bývalého šéfa vo vláde i v strane. Zrejme si dostatočne neosvojil politické pravidlá pragmatického dzurindizmu a zdá sa, že trpkosť tohto poznania ho trápi podnes.