Možno sa sporiť o to, či je malé a stredné podnikanie najdôležitejším hospodárskym segmentom. Niet však pochýb, že je veľmi dôležité. Ak je jeho podpora štátom bežná aj v rozvinutých krajinách, v tranzitívnych je doslova nevyhnutnosťou. Samozrejme v intenciách pravidiel o štátnej pomoci. Je síce schopné samopohybu aj v štandardných finančných podmienkach, ale pomalého. Už na začiatku transformácie sa na jeho podporu vytvoril inštitucionálny rámec. Jeho súčasnú podobu až príliš poznačila história. Výsledkom je zbytočne štruktúrovaný a už na prvý pohľad komplikovaný systém. Kto neverí, nech sa oboznámi so správami o podpore malého a stredného podnikania, ktoré ministerstvo hospodárstva predkladá vláde každého pol roka. Poslednú z nich prekovala vláda minulý týždeň. Aj tam sa konštatuje, že podpora je rozdrobená do veľkého počtu programov, čo roztriešťuje finančné zdroje. Navyše, budúci príjemcovia majú problémy v orientácii v množstve programov, pričom náležitosti sa v jednotlivých inštitúciách líšia. Racionalizácia -- združovanie, sa ponúka nielen vo vzťahu k programom, ale aj k inštitúciám. Predovšetkým, mali by sa "žánrovo" vyčistiť. Agentúram prislúcha agentúrna, nie banková agenda. Dnešný stav je opäť dôsledok historického (i politického) vývoja. Bankové činnosti tu nemajú opodstatnenie a odvádzajú pozornosť od jadrového poslania agentúr. Poskytovanie úverov spadá aj podľa zákona výlučne bankám a v tejto oblasti je (popri komerčných bankách) na priame úverovanie personálne a kompetenčne vybavená Slovenská záručná a rozvojová banka.
Malí a strední podnikatelia zápasia s nedostupnosťou úverov. Po rokoch hojnosti, keď štátne banky mali politickú úlohu dávať čo najviac úverov, nastali pre podnikateľov roky vysokých úrokových sadzieb a nedostatku zdrojov. Banky žili zo štátnych cenných papierov a delikventných malých a stredných podnikateľov k šťastiu nepotrebovali. Po reštrukturalizácii bankového sektora nastal čas, keď banky začali vážne s podporou malých a stredných podnikateľov. Budú o nich musieť bojovať tak, ako v minulých rokoch o veľkých korporátnych klientov. Úspešné budú tie ústavy, ktoré vyjdú podnikateľom v ústrety, pri projektoch im poradia a budú aktívne aj pri schvaľovaní záruk. Zachytiť sa pri malých korporátnych klientoch bude znamenať aj viac retailových zákazníkov, presadenie sa v regiónoch. Pri hľadaní investičných príležitostí a príprave projektov by mali podnikatelia nájsť podporu nielen v bankách, ale aj v regionálnych organizáciách SOPK, podnikateľských a živnostenských zväzoch a združeniach.
Na štáte je starostlivosť o zvyšovanie záručnej kapacity Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, prípadne ďalšom kapitálovom vybavení. A zvažovať treba i racionalizáciu sústavy podpory malého a stredného podnikania. Mala by sa zbaviť nabalených redundancií, udržiavaných parciálnymi záujmami. Napríklad poradenských spoločností, draho, ale rutinne pomáhajúcich v zložitostiach, ktoré by vôbec nemuseli byť.
StoryEditor