Zatiaľ všetky pokusy médií o analýzu kauzy odpočúvania akoby len plávali po povrchu mútnej vody spravodajských služieb. Samotné vyšetrovanie prípadu vojenskými prokurátormi sa sústredilo len na to, kde a ako vznikli nahrávky už objavených nelegálnych odpočúvaní. Zúčastnení politici si zasa len vzájomne prehadzovali zodpovednosť a "sťali" pár hláv radových zamestnancov ministerstva vnútra či SIS. Práve skúmanie motívu by bolo v tomto prípade oveľa dôležitejšie ako len odhaľovanie malých pešiakov s prístupom k odpočúvaciemu systému. Navyše malé ryby sa dajú ľahko vymeniť, ale uzavretý úzky okruh ľudí s politickým a ekonomickým vplyvom, ktorý si je schopný objednať "nadštandardné služby", je v SR relatívne stabilný. Táto jednoduchá matematika sa však už mnohokrát prejavila napríklad aj v súvislosti s korupčnými škandálmi či podozreniami na prepojenia záujmových skupín.
V januári išlo o odpočúvanie P. Ruska, vo februári sa však objavili aj prepisy telefonátov J. Badžgoňa a spol. Druhý prípad, tiež bez záverov vo vyšetrovaní, mal evidentne opäť raz upozorniť na prinajmenšom nadštandardné vzťahy SDKÚ s podnikateľskými subjektmi. Môžeme len hádať, či toto aktívne opatrenie nemalo byť len akousi formou pomsty za predchádzajúcu angažovanosť či, naopak, nedostatočný prejav lojality počas diskreditácie SIS. Tá od začiatku Ruskovej kauzy ťahala proti ministerstvu vnútra za kratší koniec. Mohlo byť iniciátorom Badžgoňovej kauzy "podrazené" vedenie SIS?
Kredit služby podkopali aj články v anglickom spravodajskom magazíne. V súčasnosti sa síce ukázalo, že informácie o neštandardných metódach práce v SIS boli pravdivé, je však stále otázne, do akej miery boli autori článku dobre informovaní o pomeroch v službe alebo nakoľko písali na objednávku a podieľali sa tak priamo na budovaní negatívneho imidžu. To, že sa "podzemná činnosť" zopár eštebákov či skorumpovaných príslušníkov v SIS zovšeobecnila na pôsobenie celej služby, totiž ešte neznamená, že nemohlo ísť o pripravenú akciu aj vzhľadom na ignorovanie záverov experta výrobcu odpočúvacieho systému. Ten konštatoval, že na ministerstve vnútra boli z databázy odpočúvaní v inkriminovanom období vymazávané isté nahrávky.
SIS vlani upozornila vládu a rezorty na desať prípadov korupcie, netransparentné udeľovanie štátnych objednávok firmám, nehospodárne nakladanie s majetkom štátu či na prechmaty v privatizácii. Prakticky tak posunula informácie prijímateľom, ktorí boli v rôznej miere na týchto prípadoch sami zainteresovaní. Po vzniku Národného bezpečnostného úradu sa vo viacerých lukratívnych miliardových tendroch objavilo podozrenie, že vyjadrenie o absolvovaní previerky priemyselnej bezpečnosti môže ovplyvniť výsledok výberového konania v prospech vopred určeného subjektu. V týchto prípadoch však mohli zistenia SIS vrhnúť tieň na "nepoškvrnenosť" NBÚ v očiach NATO či na reálnu politiku vlády "obrody".
Vzájomná antipatia šéfov NBÚ a SIS bola všeobecne známa. Kde pramenia jej korene, však až také jasné nie je. Keď totiž prvá Dzurindova vláda opätovne povolala V. Mitra v roku 1998 do funkcie riaditeľa SIS, čiastočne mu zviazala ruky v personálnej politike, keď sa šéfom analytiky stal za mládežnícke zásluhy voči SDK čerstvo skončený absolvent politológie J. Mojžiš. Začiatkom roka sa autor článkov o SIS priznal, že sa pred ich publikovaním s Mojžišom stretol. Ako bývalému príslušníkovi SIS Mojžišovi ostali kontakty v službe, navyše na jeho miesto v SIS nastúpil jeho bývalý kamarát zo študentských čias a exnovinár. Kontakt na externé prostredie ôsmich podozrivých príslušníkov SIS prokurátori neskúmali a politici o ňom odmietli špekulovať. Ako všetko na Slovensku, i táto kauza sa asi začala niekde pri pohári piva.
StoryEditor