"Tí ľudia azda robia všetko pre to, aby budúce voľby prehrali," môže si povzdychnúť nejeden človek pri pozorovaní toho, čo predvádzajú vládne strany. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský najprv odmietol podpísať interrupčný zákon, pretože je v rozpore s jeho svedomím a s politikou jeho strany, lenže jemu žiadna norma neumožňuje takéto konanie. Vzápätí nasledoval krok, ktorý ešte viac upútal pozornosť: rýchly sled hlasovaní v parlamente, ktorý najprv zaradil do programu rokovanie o Zmluve so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, aby sa dva razy neúspešne pokúsil ju zasa vyradiť, a keď sa to nepodarilo, tak sa urýchlene skončila schôdza. Vzápätí predseda NR SR zvolal schôdzu novú, na ktorej však už tento bod nefiguroval. Postupu P. Hrušovského z hľadiska zákona o rokovacom poriadku nemožno nič vyčítať, lenže to mu na kráse nepridáva. Silno totiž zaváňa manipuláciou parlamentom, mimochodom, v rokoch 1994 až 1998 bolo práve zneužívanie rokovacieho poriadku predmetom kritiky na hlavu exšéfa NR SR Ivana Gašparoviča. A aby nebolo nešťastiu koniec, minister spravodlivosti Daniel Lipšic vyslovil stanovisko, že spomínaná zmluva mala byť naozaj prezidentská, a teda mala byť predmetom rokovania parlamentu, vláda sa však podľa neho priklonila k názoru gestorského rezortu, ministerstva zahraničných vecí (MZV), že ide o zmluvu medzivládnu. Lenže predkladateľom zmluvy bol stranícky kolega D. Lipšica, minister školstva Miroslav Fronc, ktorý, naopak, tvrdil, že MZV nemalo pripomienky k typu zmluvy, ktorý navrhol jeho rezort. Pripomína to tak trochu prehadzovanie si zodpovednosti za vzniknutý problém, čo, samozrejme, nepridáva celej procedúre na dôveryhodnosti.
Predseda strany Smer Robert Fico ponúknutú šancu rýchlo využil na odštartovanie volebnej kampane. Pretože nejde o nič viac a nič menej. A tak počujeme, ako navrhuje diskusiu o odluke štátu od cirkvi, ako požaduje sumarizáciu cirkevného majetku a ako upozorňuje, že pripravované zmluvy so Svätou stolicou nemusia mať dlhé trvanie. Alebo inak: objavil tému, na ktorej sa vďaka jej emocionálnemu náboju dá vybudovať celkom slušná pozícia. Zmluva o katolíckej výchove a vzdelávaní zasiahne každú rodinu, ktorá má školopovinné dieťa. Už teraz sú obavy, že v mnohých obciach nebude iná možnosť, ako výučba náboženstva (pretože na učiteľa alternatívnej etiky nebudú peniaze), a to konkrétne jedného -- väčšinového náboženstva. Navyše zavedenie nového povinne voliteľného predmetu si vyžiada skrátenie výučby iného predmetu, aby sa dodržal predpísaný počet vyučovacích hodín. Takže sa možno uberie z objemu slovenčiny alebo matematiky, predmetov, ktoré sú pre ďalšie uplatnenie detí životne dôležité. K tomu môžeme prirátať sociálne faktory, ktoré R. Fico nesporne objaví. Stručne ich možno zhrnúť do vety: niet peňazí na telocvične, na splachovacie záchody, na zaplátanie deravých striech na školách, ale na katechétov sa peniaze našli. Palivo do motora kampane pridá rokovanie o pripravovanej zmluve o uplatňovaní výhrady svedomia, správne otáčky však naberie až pri diskusii o zmluve o financovaní cirkví.
Populista R. Fico nerobí nič, čo sa nedalo čakať. Len sa drží úslovia: kto chce kam, pomôžme mu tam...
StoryEditor