Súčasný stav dôchodkového zabezpečenia na Slovensku najlepšie charakterizuje príklad: poistenec, ktorý platil mesačný príspevok 1 120 korún, má nárok na starobný dôchodok 5 387 korún a ten, ktorý platil 8 960 korún, má nárok na dôchodok 6 844 korún. Nielen nepriaznivý demografický vývoj, ale aj vysoká sociálna solidarita a mizivé zohľadnenie výšky osobného príspevku sú príčinou krízy tohto tzv. priebežného systému. Návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý má v najbližšom čase prerokovať parlament, by mal priniesť čiastočnú úpravu týchto deformácií -- v medziach predvolebných možností.
Zabezpečenie primeraného vzťahu medzi výškou príspevku a dôchodku sa odkladá až na tzv. II. dôchodkový pilier. Ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo návrh jeho konštrukcie vo forme legislatívneho zámeru. Uvažuje sa v ňom o odčlenení približne 30 percent príspevkov zo súčasného priebežného systému do kapitalizačného fondu. Schodok, ktorý tým vznikne v priebežnom systéme, má nahradiť 65 až 66 miliárd korún z privatizácie SPP. Demokratická strana a poslanec P. Tatár však presadzujú podstatne vyššie príspevky do kapitalizačného fondu a hovoria nie o poistení, ale o sporení peňazí na vlastný účet, čo je veľký rozdiel. Všetky tri návrhy sa však zhodujú v jednom -- správu kapitalizačného fondu treba zveriť súkromným finančným spoločnostiam. Vo vyspelých ekonomikách sú v zásade dve formy dôchodkového zabezpečenia. Prvou je priebežný systém riadený zväčša verejnoprávnou inštitúciou, s povinnými príspevkami, kde štát garantuje občanom zákonom určené dôchodky. Druhou sú kapitalizačné dôchodkové fondy v správe súkromných spoločností, kde investujú ľudia dobrovoľne, dôchodky dostávajú na základe zmluvy so správcami fondov a štát im ich negarantuje. To, čo sa objavuje v posledných rokoch v niektorých postkomunistických krajinách a čo má byť aj u nás pod názvom II. pilier, je hybrid -- povinné platenie príspevkov do súkromne spravovaných kapitalizačných fondov s garanciou štátu za ich solventnosť. Pre spoločnosti, ktoré dostanú licenciu na správu prostriedkov v kapitalizačnom fonde, to bude vlastne podnikanie so štátnou zárukou. Pozitívom súkromnej správy by malo byť vylúčenie politických vplyvov a vyššia odbornosť. Ak je priebežný systém citlivý na demografický vývoj, kapitalizačný je zasa citlivý na efektívnosť jeho správy a ekonomický vývoj. Pravdepodobnosť, že v najbližších pätnástich rokoch negatívne ovplyvnia platobnú schopnosť fondov neočakávané nepriaznivé ekonomické udalosti u nás alebo v zahraničí, je väčšia ako pravdepodobnosť, že budú svojim klientom spoľahlivo vyplácať reálne zúročené prostriedky. Preto by mali byť kapitalizačné dôchodkové fondy aspoň v prvých skúšobných rokoch ich vzniku len doplnkovým, nie základným pilierom celého systému, a preto sú návrhy niektorých poslancov na okamžité vyčlenenie 52 alebo dokonca 70 percent príspevkov do povinného kapitalizačného piliera nezodpovedné.
StoryEditor