Posledná možnosť, licitácia, alebo odklad?

"Poslednú možnosť" uchádzať sa o investíciu viac ako miliardu eur poskytla v uplynulom týždni juhokórejská automobilka Hyundai Poľsku a Slovensku. Po tom, ako 11. februára prevzala definitívne ponuky obidvoch krajín a mienila ich do desiatich dní vyhodnotiť a rozhodnúť, sa chystá najvyšší predstaviteľ koncernu znova otvoriť rokovanie do Poľska, s tým, že skôr ako do polovice marca Hyundai rozhodnutie neurobí. Favorizované Slovensko neoznámilo, či ho očakáva aj u nás. Keď si spomenieme, ako po zaručených správach živených z kórejských prameňov práve " zaručene postupujúce" krajiny Maďarsko a Česko zo súboja vypadli, môže aj u nás stúpať nervozita, či Slovensko ochotné výdatne stimulovať takúto investíciu, neslúži už iba ako dobrý argument na vytlačenie vyššej ponuky z Poľska, ktoré je už víťazom. Prečo však obchodnícky nevyužiť nervozitu obidvoch kandidátov na zvyšovanie požiadaviek? Pritom ponúknuté investičné stimuly i dane z príjmu právnických osôb sa medzi obidvoma kandidátmi nelíšia. A nakoniec, otáľaním s rozhodnutím hrozí, že o štátnej podpore ako investičných stimuloch pre kórejskú automobilku bude už rozhodovať Brusel a že Soulu je to asi jedno. Aj veľkosť trhu je pri umiestnení tam či tam rovnaká, lebo z oboch krajín sa otvára Kórejčanom prístup na rovnako veľký európsky trh. Výhodou Slovenska je lacná a kvalifikovanejšia pracovná sila, lepšie dopravné podmienky, infraštruktúra. Na stranu Poľska môže prevážiť misku jeho väčšia váha v orgánoch Európskej únie. Ale aj záujem, najmä financujúcich bánk, posilniť a ochrániť pozície, ktoré už kórejské investície v Poľsku majú. Ak by Kórejčania mali skutočne až také nepriaznivé skúsenosti s poľským prostredím, boli by vylúčili túto krajinu už v prvom kole. Znalci ho vidia víťazom už odvtedy, čo sa napriek alebo vďaka kórejským skúsenostiam z Poľska do druhého kola dostalo.
Keď nakoniec nejaké okolnosti prekazia investíciu na Slovensku, bola by to škoda. Slovensko by tým neušetrilo nijaké miliardy, nemohlo by ich rozdať na vytáranie pracovných miest drobným podnikateľom. Aj keby hneď dokázali za tie isté peniaze vytvoriť tiež desaťtisíc pracovných miest, natoľko by neposilnili ani exportnú výkonnosť slovenskej ekonomiky, nepriniesli zďaleka ani taký objem pridanej hodnoty, produktivity na jedného zamestnanca, ani podobný trh ako bude mať Kia. Ale najmä bez investície rozmeru Hyundai nebudeme tieto prostriedky mať. Veľká časť z toho, čo by Hyundai dostal, sú úľavy, zľavy, predaje pozemkov pod cenu, teda to, čo by sme bez záujmu Hyundai nevytvorili. Keby sa investor rozhodol pre susednú krajinu, nepriniesol by do verejných financií ani dane ani odvody. Ešte šťastie, že o Slovensko majú záujem aj iní investori, vrátane automobiliek. Lebo krajina ich zúfalo potrebuje. Zatiaľ investori objavujú jej výhody: nízke platy, vstup na trhy EÚ, slabé odbory, impotentné najmä v podnikoch, vysokú nezamestnanosť. Nie je to síce dobrá vnútropolitická reklama, ale práve nadnárodné podniky zvýšia zamestnanosť, export alebo daňové príjmy, prinesú vedomosti, ktoré sa môžu preliať do súkromného sektora ekonomiky. Aj stimuly, ktorými priťahujeme strategických investorov -- nízke dane, dobrá infraštruktúra, prístup na trh EÚ, zlepšovanie podnikateľského prostredia, pružnejší výkup pozemkov -- sú dostupné aj pre domáce podniky a majú mať pozitívny vplyv na priemysel v regiónoch.