Kolo sa uzatvorilo zázračne hladko. Zo 41 kandidátov je do parlamentu po piatkovom verejnom vypočúvaní navrhnutý na post ústredného riaditeľa Slovenskej televízie len jeden kandidát -- Richard Rybníček. Ten akoby vedel, že dobre načasovaná abdikácia z riaditeľa súkromnej televízie nie je v jeho kariére príliš riskantný krok. Prinajmenej zaujímavým by sa dalo označiť aj správanie Rady STV, ktorá do najužšieho výberu zvolila len dvoch kandidátov. Rybníček potom v boji proti menej skúsenému a idealistickému Vladimírovi Červenákovi vyhral na celej čiare. Červenákove vízie o STV ako nositeľke kultúry, zastavení deformovania vkusu diváka, znížení podielu reklamy a ďalšie zámery vyznievajú v dnešnej situácii možno sympaticky, ale svedčia o odtrhnutí od skutočnosti. Je trochu zarážajúce, že členovia rady si jeho ťažko realizovateľné predstavy o STV neuvedomili už pri predchádzajúcich výberoch, ale až pri "hearingu". Nepodporil ho totiž ani jeden z nich. Napriek verejnej podpore poslanca Ľubomíra Lintnera (ANO) v televízii TA3 deň pred vypočutím.
Rybníčkove návrhy na zmenu STV na holdingovú spoločnosť, oddelenie výroby od vysielania a tvorby programu, zvýšenie koncesionárskych poplatkov alebo kúpa rádiokomunikácií, takisto nepatria k prevratom, ktoré by vystupovali z radu všeobecných návrhov ostatných kandidátov. Otázkou ostáva, prečo vo finálnom boji nestál Rybníček proti rovnocennejším partnerom, ktorých vízie o riešení problémov STV vychádzajú z oblasti médií, skúseností z ich riadenia, a nie teoretických kultúrnych polôh. Keby rada STV navrhla do posledného kola viac kandidátov, z ktorých niektorí rozhodne stoja za pozornosť, mohla sa s ich projektmi oboznámiť aj verejnosť a neboli by zbytočné špekulácie. Napokon, rada mohla do parlamentu poslať viacerých kandidátov, nielen jedného...
Ak parlament posledného a jediného kandidáta na post ústredného riaditeľa schváli, bude veľmi zaujímavé sledovať, ako svoje skúsenosti s televíziou Joj, okolo ktorej mnohí špekulujú či už tiež nie je potápajúcou sa loďou, uplatní v absolútne nedostatkovej verejnoprávnej televízii.
Nie všetko je dnes jasné. Je postup Richarda Rybníčka súčasťou širšej politickej hry a presnej kalkulácie alebo len chaosu? Voľba nového ústredného riaditeľa totiž objasní aj otázku okolo nulového variantu STV, ktorý podporuje predovšetkým Pavol Rusko. Nulový variant bol navrhnutý už v deväťdesiatych rokoch, ale ešte nikdy nebol taký presadzovaný ako dnes. Zníženie podielu reklamy v STV, čo ANO navrhuje (bolo to súčasťou aj Červenákovej koncepcie), je pravdepodobne pre bývalého generálneho riaditeľa najsledovanejšej súkromnej televízie naďalej aktuálne. Aj preto je voľba nového riaditeľa STV veľmi dôležitá. Na druhej strane je smutné, ak naďalej ostáva predmetom politických rozhodnutí, a nie myšlienky skutočnej záchrany inštitúcie, na ktorej vysielanie prispievajú aj občania.
StoryEditor