Boj o trhy s ropou v Karpatskej kotline

MOL je vedúcou integrovanou naftárskou a plynárenskou spoločnosťou v strednej a vo východnej Európe a najväčšou maďarskou spoločnosťou podľa obratu. Takto sa začína výročná správa spoločnosti MOL za rok 2002 a už z tohto úvodu sú zrejmé ambície maďarskej spoločnosti, ktorá je v očiach slovenskej verejnosti viac známa zo stále nedoriešenej kauzy povinnej ponuky na akcie slovenskej ropnej a petrochemickej spoločnosti Slovnaft. Práve akcionársky vstup MOL do Slovnaftu, dokončený v marci tohto roku, a vstup bývalých akcionárov Slovnaftu -- Slovbeny a Slovintegry do MOL, je rukolapným prejavom ambícií MOL v strednej Európe. Pondelkové valné zhromaždenie MOL tieto ambície potvrdilo. Pre slovenských akcionárov bolo významné v tom, že ich akcie, ktoré sú teraz triedy C s obmedzenou prevoditeľnosťou, budú po predaji podielu štátu v MOL, ktorý má byť zrealizovaný do konca roku, konvertované na akcie triedy A s neobmedzenou prevoditeľnosťou.
MOL však nie je jedinou firmou s ambíciou stať sa ropným a petrochemickým lídrom v strednej Európe. Popri ňom majú v našom teritóriu podobné ambície aj rakúska spoločnosť OMV, ale najmä poľská PKN Orlen. Tá svoje ambície opiera o fakt, že je z troch uvedených spoločností najväčšia, a podporu pre ne nachádza aj v poľskom vládnom kabinete. Za minulý rok dosiahla -- podobne ako MOL -- mimoriadne hospodárske výsledky a svoje postavenie na poľskom a východonemeckom trhu si posilnila skupovaním čerpacích staníc od konkurencie.
Uvedené spoločnosti v strednej Európe expandujú jednak budovaním alebo skupovaním čerpacích staníc, ale aj akcionárskym vstupom do národných spoločností tak, ako to urobil MOL v prípade Slovnaftu. Získavanie akcionárskeho podielu je efektívne najmä v súvislosti s privatizáciou štátnych ropných a petrochemických spoločností v regióne. Nedávno sa na tomto fóre v boji o rafinériu chorvátskeho koncernu INA stretli MOL a OMV. Úspešnejší bol nakoniec MOL, ktorý získal 25 percent akcií rafinérie INA za 505 miliónov USD. Podľa člena Predstavenstva MOL G. Mosonyiho spojením MOL, Slovnaft a INA vznikne významný konglomerát a silný hráč na európskom trhu. MOL síce nemá priamu kontrolu nad spoločnosťou INA, no s chorvátskou vládou sa dohodol na stratégii na najbližšie roky, pričom MOL bude musieť odsúhlasiť každú zmenu stratégie.
Prekvapujúco pre stredoeurópske energetické koncerny dopadol predaj 79,53-percentného balíka srbskej ropnej spoločnosti Beopetrol, ktorý za 207 miliónov eur získal ruský Lukoil. MOL pritom považuje srbský trh zo svojho hľadiska za významný a o investície na ňom bude bojovať aj v budúcnosti. Otvorenou otázkou pre stredoeurópskych hráčov ostáva ešte trh Rumunska so štátnou ropnou spoločnosťou Petrom. Táto je podľa názoru odborníkov príliš veľká na to, aby ju získali lokálni lídri -- teda MOL, OMV alebo PKN Orlen, ale príliš malá a technologicky zanedbaná, aby o ňu prejavili záujem najväčšie svetové firmy z brandže. V každom prípade rumunský trh je pre MOL zaujímavý, pretože ponúka potenciál rastu a budovania nových čerpacích staníc, a tak MOL nedávno prikúpil od spoločnosti SHELL v Rumunsku k svojim doterajším 50 staniciam ďalších 23.
Ak vo výročnej správe za rok 2002 MOL uvádzal, že vlastní spolu so Slovnaftom v Maďarsku, na Slovensku, v Rumunsku, Česku, Poľsku, Chorvátsku, Slovinsku a na Ukrajine spolu 795 čerpacích staníc, tak po pondelkovom valnom zhromaždení MOL je to už 1 260 staníc, najviac ich pribudlo v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a v Rumunsku a do konzorcia MOL -- Slovnaft sa dostala i chorvátska INA.
Tak, ako sa konkurenti v tomto boji snažia získať si klientov cez čerpacie stanice, prelína sa aj ich akcionárska štruktúra a OMV dnes vlastní 9 percent akcií MOL. Aktivity Budapešti na získanie prvenstva na trhu s ropou v Karpatskej kotline a jej okolí sa však javia ako najpremyslenejšie a najcieľavedomejšie.