O kupónovej privatizácii sa už popísalo veľa, bolo uverejnených viacero analýz a rozhovorov s aktérmi, ktorí mali priamy dosah alebo rozhodujúci vplyv na smerovanie a vývoj v investičných privatizačných fondoch. Na verejnosti sú však doteraz pomerne málo známi ľudia, ktorí stáli väčšinou v úzadí a svojimi radami sa snažili pomáhať predstaviteľom investičných fondov pri ich činnosti, ktorá či už bola alebo nebola v súlade so záujmami tých, ktorých sa "kupónové odškodnenie" malo najviac týkať. Jedným z tých, ktorý v tomto úzadí stál, je aj komerčný právnik Peter Kubík. Ako pre HN uviedol, pokiaľ bolo zámerom kupónovej privatizácie distribuovať štátne vlastníctvo do súkromných rúk, tak tento zámer sa v zásade podaril, aj keď veľmi nedôsledne a s množstvom výhrad. Kupónová privatizácia dopadla tak ako dopadla -- v rozpore s vyhláseniami politikov, ktoré odznievali pri jej začiatku. Drvivá väčšina investičných fondov sa postupne premenila na iné typy kapitálových spoločností a roky 1996 a 1997 sú považované za obdobie ich transformácie. Princíp transformácie investičného fondu spočíval v jeho premene na "obyčajnú" akciovú spoločnosť, ktorej podnikanie bolo upravované len Obchodným zákonníkom. Súčasne došlo aj k zmene predmetu jej činnosti. Ďalším z používaných spôsobov transformácie investičných fondov bol zánik spoločnosti bez likvidácie splynutím alebo zlúčením s inou akciovou spoločnosťou, ktorá nebola subjektom kolektívneho investovania. Podľa Kubíka transformácia investičných fondov v určitom zmysle naplnila "kapitalistickú" ideu kupónovej privatizácie. Množstvo jej účastníkov sa stalo hráčmi na kapitálovom trhu. Individuálni akcionári boli síce najmenšími a najslabšími hráčmi, napriek tomu, v pomernom vyjadrení, boli však mnohí z nich aj veľmi úspešnými.
(Viac v v rozhovore s P. Kubíkom)
StoryEditor