Zastreliť zlého medveďa je najjednoduchšie. Zaiste je to v sebaobrane a ohrození života jediné efektívne, avšak krajné riešenie. Je však zarážajúce, že po dlhodobých konfliktoch týchto šeliem s ľuďmi, sa namiesto odstránenia príčin ich domestikácie a namiesto preventívno-výchovných kampaní smerom k návštevníkom prírody, hovorí len o ich zabíjaní. Posledné prípady útoku medveďov, požieračov odpadkov, na človeka síce získali širokú, ale, žiaľ, veľmi povrchnú publicitu, ktorá odráža neschopnosť vidieť problém komplexne a riešiť ho tam, kde sa začína. Ak obídeme jednoduchú možnosť vystrieľania všetkých medveďov, musíme pripustiť, že ide o trochu zložitejšiu vec, než sa na prvý pohľad javí. Prenikanie medveďov do civilizácie má totiž na svedomí človek. Robí tak predovšetkým svojím nezodpovedným konaním voči prírode, ale najmä zvýšenou turistickou návštevnosťou predtým panenských oblastí. Kazí prirodzené inštinkty týchto plachých zvierat, vyrušuje ich v domovskom prostredí, a čo je najhoršie, ponúka im ľahko dostupnú potravu a v neposlednom rade drancuje úrodu lesných plodov, čím sa narušuje biologická rovnováha v lese.
Útoky takto scivilizovaných zvierat sú potom toho logickým dôsledkom. A ani na Slovensku nie sú žiadnou novotou. Prekvapuje azda len údiv verejnosti a nečinnosť odborníkov. Napríklad v krajinách ako Kanada, či USA, kde sú kontakty medveďov s človekom omnoho častejšie, majú prepracovaný účinný systém, ako im čeliť. Pozostáva z osvety (ako sa správať vo voľnej prírode, čo robiť s potravinami, ako sa zachovať v prípade kontaktu, ako odplašiť zviera, napríklad v krajinách západnej Európy možno z lesa vyniesť len dva kilogramy lesných plodov, a pod.), rôznych preventívnych opatrení (v turistických centrách sa umiestňujú medveďom neprístupné odpadové kontajnery, v kempingoch sú k dispozícii špeciálne kovové debny na potraviny, zakazuje sa voľné prechovávanie potravy v autách, či stanoch, v rizikových miestach sú všade upozornenia na hrozby medveďov) a z aktívneho výkonu služby strážcov prírody, ktorí majú prehľad o pohybe zvierat, ich počtoch a správaní nebezpečných jedincov. Tých najväčších nespratníkov potom odchytávajú a deportujú do iných lokalít alebo do zoo.
Odstrel je skutočne posledným riešením. A je štatisticky dokázané, že pri takomto komplexnom prístupe k medveďom, dochádza k nemu minimálne. Kto táboril v niektorom z národných parkov na americkom kontinente vie, o čom to je. Zdá sa však , že na Slovensku poznáme zatiaľ len strieľanie. V tatranských dolinách medvede roky prikrmujeme a ešte robíme z toho atrakciu. Nik sa verejne nezamýšľa nad príčinami tohto stavu, nik preventívne nekoná. Ticho sú zodpovední štátni úradníci i inokedy aktívni dobrovoľní ochrancovia prírody. Čaká sa na ďalší útok, ktorý rozšíri štatistiky nehôd a zatraktívni spravodajstvo? Medvede ostanú hrozbou, ak sa nezamyslíme nad jej účinným potláčaním. Zaslúžia si však prístup na úrovni súčasnosti.
StoryEditor