Ako nenapísať európsku ústavu

Existuje niekoľko veľmi dobrých dôvodov, prečo by Európska únia mala mať ústavu. Zároveň existujú zásadné dôvody na odmietnutie súčasného návrhu z pera tímu vedeného Valéry Giscardom d´Estaing.
Text návrhu ústavy sa začína krásnymi slovami -- citátom z antického historika Thukydida: "My máme ústavné zriadenie... Hovorí sa mu demokracia, pretože sa opiera o väčšinu, a nielen o niekoľko málo jednotlivcov."
Pekne to znie. Lenže prečo sú skalní prívrženci návrhu proti tomu, aby ho demokratická väčšina schválila v referende? Václav Havel vraj nedávno vyhlásil, že by sa o chystanej európskej ústave nemalo rozhodovať v ľudovom hlasovaní, pretože text nie je veľmi zrozumiteľný na to, aby sa ľudia mohli zodpovedne rozhodnúť. To sú však paradoxy.
Václav Havel má v jednej veci pravdu: text je skutočne nezrozumiteľný. Nie je to kozmetická chyba, ale zásadná chyba. Ústava je dokument, ktorý je určený predovšetkým občanom. Perfektná zrozumiteľnosť je potrebná podmienka.
Americká ústava obsahuje celkovo 7 700 slov vrátane dodatkov. Ľahko sa číta, je zrozumiteľná a po vyše dvesto rokoch sa osvedčuje ako dokument, na základe ktorého môže fungovať aj pomerne zložitá federácia. Americkí občania sa s ňou stotožňujú -- ústava je pre nich garanciou práva a stability.
Švajčiarska ústava je zložitejšia a dlhšia, v anglickom preklade má vyše 17-tisíc slov. Jej prvá verzia vznikla v roku 1848 po občianskej vojne, keď krajiny helvétskeho kríža pripomínali dnešný Balkán. Veľmi precízne definuje vzťahy medzi konfederačnými a kantonálnymi orgánmi vrátane daňových kompetencií, a garantuje občanom vysokú mieru slobody. Vyše 250 rokov funguje ako švajčiarske hodinky. Presne formulovaná a ľahko zrozumiteľná ústava bola jedným z rozhodujúcich faktorov, kvôli ktorým sa Švajčiarsko stalo jednou z najsilnejších svetových ekonomík.
Návrh európskej ústavy zaberá neuveriteľných 67-tisíc slov. Text je napísaný kostrbato, obsahuje množstvo zbytočností, dvojznačností a v niektorých prípadoch dokonca protirečení. O politickej propagande ani nehovoriac. Prídavné meno "sociálne" sa v texte opakuje 148-krát. Autori boli týmto slovom takí posadnutí, že do jediného súvetia toto slovo vsadili päťkrát. Dobrá ústava by však mala byť právnym, nie propagandistickým dokumentom.
Horšie ako balast sú však dvojznačné a slabo definované termíny. Kto vie s právnou záväznosťou jednoznačne určiť, čo napríklad znamená "sociálne trhové hospodárstvo"? Ondřej Čapek na serveri Britské noviny uvádza celý rad ďalších dvojznačností, ktoré sa v budúcnosti môžu ľahko stať príčinou sporov.
Ďalším varovným signálom je zradné slovíčko "konsenzus". Vyskytuje sa menej, ale na kľúčových miestach. V podmienkach únie dvadsiatich piatich rôznorodých štátov môže mať konsenzus iba dve podoby. Jednou z nich je absencia silných názorov, teda aj absencia riešení. Štáty únie majú pred sebou sériu závažných problémov, ktoré sa bez ráznych riešení nezaobídu: trvalo vysoká nezamestnanosť, letargický hospodársky rast, dlhodobé neplnenie maastrichtských kritérií zo strany Nemecka a Francúzska, hroziace deficity dôchodkových systémov, demografická kríza. Všetky tieto problémy vyžadujú radikálne riešenie ihneď alebo v blízkom čase. Konsenzus môže ich riešeniu efektívne brániť.
Druhou možnou podobou konsenzu je prevaha silnejších. S tým má EÚ už svoje skúsenosti. Keď Portugalsku hrozilo pred niekoľkými rokmi dočasné porušenie maastrichtských kritérií, musela jeho vláda predložiť fiškálnu stabilitu. Keď v roku 2003 Nemecko a Francúzsko tretíkrát za sebou porušili kritérium deficitu štátneho rozpočtu, vymohli si výnimku z pravidla. Má konsenzus vyzerať ako diktát Francúzska a Nemecka?
Dobrý návrh európskej ústavy musí garantovať predovšetkým základné práva občanov, zaručovať voľný pohyb osôb, tovaru a kapitálu, presne definovať vzťahy medzi inštitúciami. Všetko ostatné je nadbytočné, a teda škodlivé. Zdanlivo principiálne otázky, ako hlasovacie pomery a počet komisárov, sú podružné. Tieto záležitosti sa postupne vyriešia prirodzeným vývojom.
Občania Európskej únie si zaslúžia lepšiu ústavu, ako je predložený návrh. Odmietnutie tohto nepodareného návrhu neznamená odmietnutie európskej integrácie.