NKÚ podľa Murphyho

Čo sa môže pokaziť, sa pokazí. To je premisa, z ktorej vychádzajú Murphyho zákony. Ich neúprosnú platnosť môže demonštrovať kauza Najvyššieho kontrolného úradu. Pri novelizácii Ústavy SR v roku 2001 sa predĺžilo funkčné obdobie vedenia NKÚ z piatich na sedem rokov. Určite sa to stalo s dobrým úmyslom zvýšiť nezávislosť tohto úradu. Lenže nevložilo sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa to netýka vtedy úradujúceho vedenia. Či si to nikto nevšimol, alebo to nikto nepovažoval za potrebné, je jedno -- Jozef Stahl a jeho dvaja podpredsedovia dospeli k záveru, že majú vo funkcii ostať ešte dva roky. Ak nie, budú sa brániť na Ústavnom súde a prostredníctvom medzinárodných inštitúcií.
Z čisto formálneho hľadiska majú istú pravdu -- to prechodné ustanovenie naozaj chýba. Zvrátenosť ich argumentácie pochopíme, ak si uvedomíme, k čomu by to mohlo viesť. Napríklad poslanci, zvolení na štyri roky, by po dvoch rokoch v kreslách rozhodli, že predĺžia volebné obdobie na desať rokov, "by zabudli" na prechodné ustanovenie, podľa ktorého k tejto zmene má dôjsť až po nasledujúcich voľbách. A spokojne by ďalej sedeli v parlamente. Bolo by to legálne (teda podľa zákona), o legitimite takto úradujúcich členov NR SR však škoda hovoriť.
Podobne absurditou zaváňa druhý argument Stahla pre zotrvanie v kresle: vraj mu ide o nezávislosť NKÚ. Tá je daná zákonmi, ktorými sa činnosť NKÚ musí riadiť, aj keď nepochybujeme o význame osobnosti na čele. Malo by teda ísť o človeka nezávislého od politických strán. Lenže tento stav sa dá dosiahnuť len veľmi ťažko: vedenie NKÚ volí parlament na návrh poslancov. Samotný Stahl sa do funkcie dostal na návrh SOP. "Nepolitický" sa stal až po zániku tejto strany.
Konečné slovo v kauze povie NR SR. Tu hrozia dva konce, obidva zlé. V prvom prípade bude zvolené nové vedenie NKÚ, Stahl sa obráti na Ústavný súd a ten mu dá za pravdu. Vznikne neprehľadná situácia, ktorá možno zamestná súdy. To však nebude nič proti druhej možnosti: totiž tej, že NR SR sa nedohodne a terajšie vedenie bude "presluhovať". To už totiž nebude o NKÚ, ale o stave parlamentu. Murphyho premisa pokračuje slovami: čo sa nemôže pokaziť, aspoň nebude fungovať. Otázne je, čo bolo skôr...