Ministerstvo hospodárstva už zamietlo obciam a mestám niekoľko návrhov na podporu priemyselných parkov len preto, že nemali vyrovnané pozemky, na ktorých mali parky stáť. Najvýznamnejší investičný projekt posledného obdobia -- príchod automobily Kia -- sa zasekol na tom, že jej vláda pri Žiline ponúkla pozemky, ktoré nemala vyrovnané s vlastníkmi, a teraz ich väčšina vlastníkov nechce predať. Ale mohol minister hospodárstva Pavol Rusko ponúknuť pre takúto investíciu vôbec niekde na Slovensku takú plochu, ktorú by už bol vlastnil štát? Alebo mal čakať a pustiť sa do vyjednávania s Kórejčanmi až po vykúpení pôdy? (Len či by Kia čakala...) Po skúsenostiach s tiež dodatočným a bezproblémovým výkupom bonitnejšej pôdy po 130 korún pod francúzsku automobilku PSA pri Trnave, takéto problémy s vlastníkmi ani veľmi nepredpokladal. Práve výber lokality pri Žiline, s ktorým na poslednú chvíľu Slovensko vyrukovalo, bol rozhodujúcim pre to, že túto investíciu napokon získalo. Vykupovanie pozemkov sa zaseklo, minister vlastníkov upozornil, že ich môže vyvlastňovať. Vo verejnom záujme nie je iba výstavba automobilky s tvorbou tisícok pracovných miest, verejným záujmom a prioritou je aj dodržiavanie zákonov a Ústavy SR a ochrana vlastníctva. Vyvlastnenie je síce extrémnym prípadom zásahu do súkromného vlastníctva, občania si však vybrali vládu a poslancov, podľa ktorých zákony vyvlastnenie pripúšťajú aj kvôli investíciám, ktoré označí vláda za významné.
Zatiaľ ani ústavný súd nerozhodoval, že by to bolo v rozpore s ústavou. Aj v prípade vyvlastnenia musia dostať vlastníci férovú, spravodlivú cenu. Problémom je, že nateraz majú o spravodlivej cene niektorí vlastníci a odborníci -- súdni znalci -- značne rozdielne názory. Samozrejme, že ohlásením vstupu automobilky sa cena pôdy, na ktorej má stáť, ale aj v jej okolí, razom zvýšila. Treba však povedať, že zásluhu na tom, že sa zvýšila tam a teraz, má štát, ktorý do pritiahnutia automobilky na túto plochu investuje takmer deväť miliárd korún a investoval už dosť prostriedkov aj do nákladov, kým túto pozíciu pre vlastníkov vyrokoval. Ornú pôdu, za ktorú im družstvo platilo po tri haliere nájom, ak vôbec niečo, cez noc štát svojím výberom a ponukou zhodnotil. Nezhodnotil im to Rusko z vlastného vrecka, ale investovali daňoví poplatníci. Ani takto zhodnotenú pôdu nepredáva Rusko, ani vláda, predávajú ju daňoví poplatníci. Vláda musí pri tom dodržať zákon a postupovať hospodárne. Keby si vyhliadla pôdu súkromná automobilka, najala by si agentov, ktorí by ju potichu čo najlacnejšie po kúsku skúpili skôr, ako by svoj zámer oznámila. Kia tu pôdu nekupuje a neplatí, dostane ju od štátu vo forme povoleného investičného stimulu za symbolickú korunu. Ak by vláda pristúpila na predstavy niektorých vlastníkov, musela by vynaložiť takmer o pol miliardy korún na stimuly viac.
Niektoré zásahy do vlastníctva je naozaj nutné strpieť. Kým sa nás to osobne netýka, pochopíme to pri diaľniciach, plynovodoch, vodovodoch, ba aj pri automobilke, ktorá zvýši nielen zamestnanosť, ale celkové postavenie celého regiónu, nasype mu oveľa viac prostriedkov aj do miestnych daní. Rusko však naznačil, že ustupovať vláda nebude, lebo by mala potom problémy pri každom priemyselnom parku, pri ďalších investíciách, ktoré označuje za verejný záujem. Takou je napríklad aj investícia talianskej firmy v poľnohospodárskych Nesvadoch pri Komárne na výstavbu fabriky vyrábajúcej vtáčie klietky a toalety pre mačky. Prinesie sem zamestnanosť. Aj tam budú musieť majitelia pôdy ustupovať -- alebo sa tešiť, že ju konečne vďaka vláde predajú. Aj preto by sa podmienky poskytovania investičných stimulov a označovania investícií vo verejnom záujme nemali už viac utajovať.
StoryEditor