Budúca inteligencia: sen a skutočnosť

V novembri 1989 študenti išli do ulíc, pretože mali plné zuby totalitného systému, ktorý určoval, čo si môžu myslieť v súkromí a čo môžu hovoriť na verejnosti. V polovici 90. rokov išli študenti do ulíc, pretože nesúhlasili so systémom, ktorý sa začínal čoraz nápadnejšie podobať na zvrhlú podobu reálneho socializmu. V súčasnosti sa postavili na námestia, pretože im lezie na nervy systém, ktorý sa nemôže správať inak ako reálny kapitalizmus. Bez prívlastkov a ohromujúcej sociálnej siete.
Požiadavky Študentskej rady vysokých škôl (ŠVRŠ) obsahujú niekoľko bodov, ale v skutočnosti má mobilizačnú funkciu iba riziko spoplatnenia denného štúdia na vysokých školách. Zabudnite na jednorazové uvoľnenie miliardy korún zo štátneho rozpočtu či zvyšovanie príjmov rozpočtu školstva v nadväznosti na tú správnu úroveň HDP. Proti sebe tak stojí odkaz študentov -- s poplatkami sa ústavou garantované právo na vzdelanie stáva nedostupné pre sociálne slabšie vrstvy, a na druhej strane doktrína ministra Martina Fronca -- bez poplatkov nemôže pokračovať reforma. Sen o sociálne únosnom štúdiu pre niektorých, ktoré zaplatia všetci daňoví poplatníci, a skutočnosť o sociálne neúnosnom vzdelávaní, ktoré si budú spolufinancovať jeho aktéri. Paradoxom zostáva, že proklamovaný princíp sociálnej solidarity ŠVRŠ popiera pri okázalom ignorovaní protizákonného vyberania poplatkov za externé štúdium na tých istých školách. (Mimochodom, takéto skryté výpalníctvo vykazuje všetky znaky organizovanej trestnej činnosti pri vydieraní podnikateľov, keďže niektorí zmanipulovaní študenti sa dostali do existenčného štádia, v ktorom radšej iniciatívne spisujú petície o dobrovoľnom odovzdávaní sponzorských darov pre "nič netušiace" školy.)
Dnešná generácia študentov je pritom iba konfrontovaná s materiálnou zodpovednosťou, ktorá ide ruka v ruke s duchovnou slobodou, po ktorej volala v novembri 1989 generácia ich predchodcov. V tomto prípade však neexistuje zlatá stredná cesta, ktorá patrí k základnej ideologickej výbave politických subjektov programovo prepojených na niektorých lídrov ŠVRŠ. Ani obojstranne prijateľné východisko, ktoré by iba umelo predĺžilo ekonomický kolaps vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Nie je totiž možné študovať v socializme a následne pracovať v kapitalizme. To je poznanie, ktoré sa do zatvorených okien škôl s nastrčenou dlaňou študentov ešte nedostalo. Nič to, je to stále iba budúca inteligencia...