V kauze odpočúvania podpredsedu parlamentu a šéfa koaličnej ANO Pavla Ruska v posledných dňoch pribúda podozrení a ako to už v prípadoch tohto formátu býva, aj trestných oznámení. Po prvom trestnom oznámení na neznámeho páchateľa pre odpočúvanie Ruska, ku ktorému sa pridal samotný Rusko, aj šéf informačnej služby Mitro, prišli ďalšie. Jedno smeruje k hovorcovi ministra vnútra Borisovi Ažaltovičovi, ktorý sa vraj dopustil trestného činu ohrozenia štátneho tajomstva, keď na tlačovej konferencii opísal schému odpočúvacieho zariadenia. V piatok Palko v súvislosti s trestným oznámením na svoju osobu podal ďalšie trestné oznámenie. Tentoraz na neznámeho páchateľa za trestné činy ohovárania a krivého obvinenia. Trestné oznámenie z dielne ministra vnútra neobišlo ani riaditeľa Úradu operatívnej techniky (ÚOP) a ďalšieho riadiaceho pracovníka úradu. Napriek inflácii trestných oznámení však stále nemiznú otázniky, ktoré sa vyrojili po 19. decembri, keď sa na backende ministerstva vnútra objavila nahrávka Ruskovho rozhovoru s novinárom denníka SME.
Viac svetla nepriniesla ani návšteva experta z Izraela. Od neho mnohí očakávali, že pomôže odpovedať na otázku, odkiaľ problematická nahrávka bez identifikačných znakov na ministerstvo prišla. Je pravdepodobné, že žiadna z dotknutých inštitúcií -- MV ani SIS -- zákon neporušila, stále však nie je možné vylúčiť, že ide o "partizánsku" akciu skupiny pracovníkov jednej z nich (alebo dokonca oboch?). Minister vnútra v posledných dňoch konal razantne. Otázku, prečo tak nekonal v čase, keď sa v médiách objavili informácie o existencii nahrávky, ale až o dva týždne neskôr, by mohlo zodpovedať trestné oznámenie na riaditeľa ÚOP, ktorý napriek tomu, že vedel o existencii nahrávky, inšpekcii tvrdil, že Ruskovo meno nefiguruje v žiadnom vyťaženom hovore. Inšpekcia však bola zvolaná dva týždne po medializácii prípadu.
Nejasné ostáva i to, komu medializácia kauzy prospela. Za povšimnutie stojí, že prvý, kto o Ruskovom odpočúvaní hovoril, bol šéf HZDS Vladimír Mečiar, zhodou okolností vo vysielaní Markízy. Na doterajšom priebehu neprofituje MV ani SIS. Ich vyjadrenia striedavo poškodzujú meno jednej i druhej inštitúcie. Obeťou diskreditačnej kampane sa mal stať aj šéf NBÚ Ján Mojžiš. Zaujímavo preto vyznieva informácia z bezpečnostného úradu. Za odpočúvaniami sú vraj príslušníci ŠtB, ktorí naďalej pôsobia v bezpečnostných štruktúrach štátu. Zhodou okolností útvar odposluchov v SIS má riadiť bývalý príslušník ŠtB inštalovaný do funkcie v čase pôsobenia Ivana Lexu. Samotná SIS pripúšťa, že v službe pôsobí asi 10 percent príslušníkov, ktorí boli vedení v zložkách štátnej bezpečnosti a v minulosti pôsobili "prevažne na technických úsekoch, technickom zabezpečení a podobne". Spochybňovanie SIS ako inštitúcie napriek tomu nie je namieste, svedčia o tom výsledky jej práce za posledné viac ako štyri roky. Udalosti posledných dní a týždňov svedčia o tom, že v prípade časti jej pracovníkov je podozrenie na mieste.
StoryEditor