Tento rok sa 55 rokov dožíva najčastejšie citovaný medzinárodný právny dokument -- Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd. Deň jej prijatia, 10. december, bol Valným zhromaždením OSN vyhlásený za Deň ľudských práv. Túžba po slobode, spravodlivosti, solidarite a mieri vyústila do dokumentu ako reakcie na "barbarské činy, ktoré vykoľajili svedomie ľudstva". Ale ani počas päťdesiatpäť rokov nechýbali barbarské činy, ktoré zahmlili naše svedomie.
V roku 1948 bola jedna forma totalitarizmu porazená, ale iná hrozba voči ľudským právam pretrvávala. Kým sa Sovietsky zväz spolu s ďalšími siedmimi krajinami (Bielorusko, Československo, Poľsko, Ukrajina, Juhoslávia, Južná Afrika a Saudská Arábia) zdržali hlasovania pri Všeobecnej deklarácii, v roku 1975 sa komunistické režimy prihlásili k dodržiavaniu ľudských práv v Helsinskom záverečnom akte. Takzvané ľudové demokracie a socialistické republiky s tým nemali najmenší problém, napriek systematickému upieraniu práva na súkromný majetok, slobodu prejavu, združovania i porušovaniu ďalších práv. Vybrali si iba tie práva, ktoré im vyhovovali.
Pád komunizmu priniesol nádej, že Všeobecná deklarácia bude plne uznaná a záväzná. To sa však nestalo. Namiesto toho koniec studenej vojny viedol iba k ďalším poruchám chápania ľudských práv na celosvetovej úrovni. Prvé otrasy v interpretácii ľudskej dôstojnosti sa začali pri americkej generácii šesťdesiatych rokov, ktorá si už na žiadnu vojnu nepamätala. Odvtedy sa v medzinárodných dokumentoch spochybňuje ich princíp všeobecnosti, práva sú relativizované, vytvárajú sa "nové práva", ktoré sú s tými pôvodnými v konflikte. Ide predovšetkým o tzv. ženské právo na potrat, ktorým sa upiera právo na život nenarodenému dieťaťu. Viac než miliarde ľudí v Číne toto pseudoprávo na potrat ešte dnes vnucuje vládna politika jedného dieťaťa realizovaná doteraz s podporou Populačného fondu OSN. Ten na obdobnom projekte stabilizácie populácie spolupracoval s režimom Alberta Fujimoriho v Peru, kde prebiehala masová násilná sterilizácia domorodého obyvateľstva. Všeobecne však okolo zúri najkrutejšia ideológia, ktorá si ročne na celom svete vyžiada až 55 miliónov nevinných životov nenarodených detí. V porovnaní s obeťami fašizmu či komunizmu, podľa tejto štatistiky OSN, žijeme v najkrvavejšom období, keď je takéto zabíjanie legitímne, financované vládami či medzinárodnými organizáciami a propagované ako "právo". Predstaveniu tejto agendy nových práv boli venované i medzinárodné konferencie OSN od začiatku deväťdesiatych rokov. Dnes sú hlavnými zástancami práva žien štáty EÚ, zatiaľ čo postoj občanov a vlády v USA sa zmenil o 180 stupňov. USA sú "pro-life".
Pôvodne ideológia "pro-choice", zvrátená v chápaní slobody ženy, vzišla z komerčných záujmov USA o udržanie si moci vo svete. Už v 70. rokoch Kissinger očakával, že v tomto storočí sa svetovými mocnosťami stanú rýchlo rastúce populácie ako Čína, India, Indonézia, Brazília, neskôr možno niektoré africké národy, zatiaľ čo vplyv USA klesne. Dnes po amerických univerzitách kolujú výstavy s billboardami potrateného dieťaťa v prvom trimestri, ktoré prirovnávajú medzinárodnú kontrolu pôrodnosti ku genocídam ako holokaust či apartheid.
Nielenže na presadenie tejto rasistickej agendy bolo zneužité OSN, ale i celý koncept ľudských práv. Už v 19. storočí vo svojom manifeste liberalizmu Právo varoval Frederic Bastiat, že zákony sa stanú nástrojom manipulácie. A tak sa aj stalo. V minulom storočí stroskotal totalitárny režim, ktorý na základe konsenzu mocných rozhodoval o tom, čo je právom a čo nie. V tolerantnom režime, aký dnes máme, OSN rozhoduje obdobne. Pre tých, ktorí si nevšimli, aj ten sa už rúca.
USA sa vracajú z cesty, na ktorej zablúdili. Prvými krokmi boli zablokovanie financovania propotratových organizácií, financovanie materskej starostlivosti v treťom svete, podpora domácich vzdelávacích programov "čakania do manželstva", zákaz potratov čiastočným pôrodom, ktoré umožňovali zbaviť sa dieťaťa na žiadosť do deviateho mesiaca. Po tridsiatich rokoch je znova otvorený prípad Roe verzus Wade a jeho víťazka žiada Ústavný súd USA o zvrátenie rozhodnutia.
StoryEditor