STV -- vďačný spoločník

Prax pretláčania poslaneckých návrhov tam, kde by mal byť vládny, je rovnako zlá ako to, keď parciálne riešenia vecne i časovo suplujú prístupy systémové a dlhodobé. Oboje platí pre poslanecký návrh novely zákona o Slovenskej televízii, evidentne inšpirovaný manažmentom, ktorou sa jej umožňuje podnikať. Ani úsilie urýchliť zavedenie peoplemetrov nemôže zatieniť riziko, ktoré môže nová právna úprava priniesť. Nie je korektné niekoho upodozrievať, ale na prvý pohľad je zrejmé, že stručná novela pri vhodnom právnom poňatí umožní všeličo. Vstupovanie Slovenskej televízie do obchodných spoločností môže priniesť ďalšie zapadanie do komplikovaných obchodných vzťahov, s ktorými ani pri najlepšej vôli ťažko pohnúť. Aj Rybníčkovo úsilie urobiť vo vzťahoch s vonkajším prostredím poriadok je z tohto hľadiska zatiaľ len začiatkom.
Rozhodovacie a kontrolné mechanizmy v Slovenskej televízii sú kvôli právnemu stavu katastrofálne. Práva a kompetencie nie sú dostatočne jasne vymedzené, a ak sa aj zo zákona a ďalších noriem vylúpne návod na správanie, kompetencie sa nekryjú so zodpovednosťou. Do sporu s manažmentom sa bývalá Rada STV dostávala aj kvôli takej, na prvý pohľad, samozrejmosti, či jej člen môže nahliadnuť do obchodných a autorských zmlúv. Napokon manažment uznal, že môže, ale treba priznať, že to bolo málo platné. Boli to veci vysoko špecifické, ktorých výhodnosť a nevýhodnosť mohol posudzovať len odborník z danej oblasti, napríklad skúsený produkčný, architekt stavby a pod. Ale ďalšie osoby nemali právo zmluvy vidieť. Právo rady bolo len dichotomické -- navrhnúť ústredného riaditeľa parlamentu na odvolanie alebo nie. To je pre vrcholný orgán inštitúcie málo.
Návrh zákona ministerstva kultúry, ktorý je evidentne odsunutý do dočasného nekonečna, obsahuje vynikajúci prvok, overený aj v iných verejnoprávnych televíziách -- zo zákona ustanovenú komisiu pre kontrolu hospodárenia. Jej členmi by boli odborné a morálne autority z účtovníctva, audítorstva, televíznej produkcie a pod. Námietka, že Rada STV má zo zákona právo ustanovovať pracovné komisie, je ilúzia narážajúca na prózu života -- je to viac-menej dobrovoľná práca, s neistým výsledkom a ešte neistejšou odmenou. Práva a povinnosti takejto subrady treba jasne vymedziť. Napokon, vyriešiť to mohla i posledná poslanecká novela, pravda, musel by byť o to záujem.
Úpravou zákona sa nerieši, kto bude rozhodovať o vstupe STV do obchodných spoločností. Má ho schvaľovať Rada STV, je vôbec riaditeľ povinný o takom akte tento orgán informovať? Má rada právo a odbornú kompetenciu takýto krok odobriť? Ako sa budú obsadzovať štatutárne orgány, ako sa v nej presadia záujmy STV? Kto zabráni predaju, ktorý možno považovať za nevýhodný, ako sa to stalo pri predaji podielu STV v spoločnosti IP v roku 1998? Nie je za iniciatívou skupiny poslancov záujem budúcich spoluakcionárov spoločností, ktorí sa chcú priživiť na istom, dobrom biznise, ako sú peoplemetre a výber koncesionárskych poplatkov? A keď už sme pri nich, prečo by sa mala STV iba podieľať na ziskoch z ich vyberania, ako sa hovorí v dôvodovej správe, a nebrať ich celé? Veď kto už má lepšie skúsenosti z výberu ako STV?
Možno si položiť otázku, čo môže byť na to STV horšie ako pred rokom, dvoma, piatimi. Veru môže, keď sa cez jej dlhy siahne na jej majetok, napríklad pozemky vhodné pod vily a znefunkční sa v základnom poslaní.