Európska cesta amerického prezidenta Georgea Busha zajtra doznie v Paríži. Od jeho prejavu v nemeckom Bundestagu -- po prvý raz po jeho vynovení a rekonštrukcii -- až po jeho stretnutia s ruským kolegom Putinom sa celou Európou nieslo nové posolstvo medzinárodným vzťahom. Rusko prestalo byť definitívne na dlhý čas nepriateľom USA, Rusko sa stáva partnerom aliancie NATO na novej úrovni, aj keď bez hlasovacích práv vrátane práva veta. Dalo by sa povedať, že sa vytvára nový druh aliancie medzi USA, Európou a Ruskom. Jej základom je boj proti medzinárodnému terorizmu. Aj keď má George Bush ďaleko k hercovi Harrisonovi Fordovi, ale v niečom pripomínala dnes jeho misia scenár akčného filmu Air Force One. Boj kultúr a konflikt civilizácií boli donedávna obľúbenou témou hollywoodskej produkcie. Dnes sa stali súčasťou reálnej politiky a dominujúcim prvkom medzinárodnej politiky a bezpečnosti. Syndróm 11. septembra otvoril všetky priepusty pre kombinácie a scenáre aktivít, o akých sa donedávna nikomu ani len nesnívalo. Rusko i USA našli pochopenie pre svoje záujmy práve po skúsenostiach s terorizmom islamu. Civilizačný rozmer tohto strategického spojenectva možno zatiaľ mnohí nechápu. Skôr každý vidí jeho parciálnu časť, ktorou je deklarované spojenectvo v boji proti terorizmu. Na rozdiel od USA, ktoré môžu právom hovoriť o uplynulom storočí ako o storočí rastu amerického vplyvu vo svete, Rusko prežilo v tomto storočí tri katastrofy -- 1. svetovú vojnu spojenú s pádom cárskeho Ruska a nástupom komunizmu, prepad hitlerovským Nemeckom a napokon rozpad Sovietskeho zväzu. Zatiaľ čo USA kontinuálne silneli a rástli, Rusko prežilo trikrát takmer svoju klinickú smrť ako štát a režim. Jeho obyvateľstvo kráča dnes zoči-voči vari najväčšej výzve vo svojich dejinách. Prognózy demografického vývoja Ruska totiž naznačujú, že v nasledujúcich 50 rokoch sa tam radikálne zmení pomer ruského a neruského obyvateľstva v neprospech Rusov. Pre celú krajinu to okrem iného bude aj otázka jej budúcich vzťahov a partnerstva s Európou. Zbigniew Brzezinski počas svojho nedávneho pobytu v Bratislave to povedal na rovinu -- ešte nikdy nebol osud Ruska tak spojený s osudom Európy, ako to bude v nasledujúcich desaťročiach. Ešte nikdy preto také oslabené Rusko nepotrebovalo mier a spoluprácu ako dnes a v nasledujúcich rokoch.
Aj preto je veľmi dôležité vedieť, akí ľudia budú stáť na čele európskych krajín, aké politické idey a smery budú určovať vývoj v Európe, Rusku i USA. Inými slovami povedané, čo bude po rozšírení Európskej únie a NATO s Európou a ako to ovplyvní vývoj v USA a Rusku. Pohľad na európsku politickú scénu oprávnene kladie otázky. Nárast pravicového populizmu a nacionálnych tendencií sa stáva paralelnou tendenciou rozširovania Európy. Nešťastným príkladom je pokus Budapešti o revíziu hraníc prostredníctvom otázky Benešových dekrétov za aktívnej podpory Rakúska a časti politických síl v Nemecku. Rezolúcia Európskeho parlamentu o rozšírení tento pokus odmietla. Toto fiasko maďarskej politiky však nijako nebráni Budapešti pokračovať v tomto kurze revizionizmu ďalej. Tvrdým prebudením pre všetkých, ktorí na Slovensku ešte videli v SMK stranu občianskeho typu, bolo odmietnutie "nemaďarských kandidátov" na zozname kandidátov v nastávajúcich voľbách. Nie je náhoda, že sa tak stáva po porade vedenia SMK s vedením víťaznej strany v maďarských voľbách v Budapešti. Odmietnutie otázky Benešových dekrétov ako dodatočného kritéria pre členstvo Prahy a Bratislavy v EÚ bolo signálom aj pre Berlín. Ambíciám moderného demokratického Nemecka stať sa stálym členom Bezpečnostnej rady OSN totiž táto diskusia okolo Benešových dekrétov v diplomatických kruhoch veľmocí určite neprospela. Budapešť tu zohrala úlohu bieleho koňa pseudonemeckých záujmov a bolo by dobré, keby sme si čo najskôr uvedomili pozadie tohto sólo kroku maďarskej diplomacie a politiky. Predovšetkým do akej miery mal zrejme pomôcť realizovať ideu veľkomaďarstva v Karpatskej kotline.
Nemeckí diplomati v Berlíne a v OSN už museli zaregistrovať ochladenie záujmu o vstup Nemecka do Bezpečnostnej rady OSN. Diplomatická korešpondentka britských Financial Times pri OSN Carola Hoyos citovala minulý týždeň nemenovaný diplomatický zdroj, ktorý uviedol, že nemecké šance stať sa stálym členom BR OSN sa zmenšili. Argument -- piati zo stálych členov tohto orgánu sú vraj členmi NATO. Podstatnou otázkou reformy OSN a Bezpečnostnej rady má byť nájsť cestu, ako vyvážiť pomer síl a záujmov v celosvetovom meradle. Popri Číne tu ide podľa tohto diplomata predovšetkým o Indiu. Do akej miery však ovplyvní jej kandidatúru súčasné napätie s Pakistanom, ukážu až nasledujúce mesiace. Ázia je však dlhodobo odstrašujúcim príkladom narastania civilizačných konfliktov. Slovensko je tu len malým príkladom dosahu veľkej politiky a naopak -- ako sa veľká politika týka záujmov aj malého Slovenska. Zatiaľ je to v náš prospech -- nepokazme si však dosiahnutý výsledok ďalším ustupovaním. Politika appeasementu je cestou do pekiel.
StoryEditor