Pri pohľade na zisk SPP musela mnohým majiteľom priemyselných podnikov vzkypieť žlč. Zatiaľ čo ich ziskovosť z roka na rok klesá a pomaly sa blíži k nule, výnosnosť plynárenského monopolu rastie. Najmä podniky s energeticky vysokonáročnou výrobou sa ocitli v pasci deregulácie cien médií. Ceny dosiahli porovnateľnú úroveň s ostatnými vyspelými krajinami, ale liberalizácia trhu s reálnymi možnosťami výberu alternatívnych dodávateľov zamrzla spolu s balíkom energetických zákonov. Mnohé firmy pod týmto tlakom už vyčerpali všetky svoje vnútorné rezervy úspor a ocitli sa pred hrozbou krachu. Tvrdia, že SPP si v tandeme s ÚRSO zvyšuje ziskovosť na ich úkor. Prepravnými tarifami i odbernými podmienkami im znemožňuje inú voľbu a pravidlami regulácie útočí na ústavou garantované slobody. Paradoxne práve najmä v hladových dolinách stoja podniky existenčne závislé od ceny a podmienok odberu plynu. Ako široko-ďaleko jediný chlebodarcovia, zamestnávajú niekoľko stovák i tisícok ľudí a udržiavajú v regiónoch sociálno-ekonomickú stabilitu. Ich hospodárske výsledky sa však v posledných rokoch zhoršujú, prepúšťajú a netvoria dostatok zdrojov na rozvoj. Vinu za tento stav pripisujú predovšetkým regulačnému rámcu a neexistujúcemu trhovému prostrediu v obchode s energiami, najmä s plynom. Napokon rentabilita tržieb z prevádzkovej činnosti, napríklad v jelšavskej magnezitke, klesla v rovnakom období z desiatich na jedno percento. Ak k tomu prirátame, že plyn možno nakúpiť lacnejšie ako v SR už i v niektorých okolitých štátoch, rozhorčenie priemyselníkov je namieste.