Najväčšiu pozornosť na summite Európskej únie v gréckom letovisku Porto Karras pútal návrh budúcej európskej ústavy. Predseda Konventu o budúcnosti Európy Valéry Giscard d´Estaing ho zviazaný v modrej koži oficiálne odovzdal premiérovi predsedajúcej krajiny -- Grécka, Costasovi Simitisovi. Tento nepochybne historický moment však skôr vyzerá ako začiatok náročného a bolestivého boja. Konvent bol len zahrievacím kolom, po ktorom od októbra začne o texte rokovať medzivládna konferencia. Z ďalšej hry však bude vylúčený autokratický Giscard d ´Estaing. Tento "starý lišiak", ako ho nazývajú médiá, dokázal vytvoriť ilúziu o tom, že dokument "je dobrým základom pre medzivládnu konferenciu", napriek tomu, že takmer všetci majú k nemu zásadné výhrady. Federalisti by chceli užšiu integráciu. Euroskeptici sú za zachovanie národnej suverenity členských krajín. Malé krajiny sa obávajú hegemónie väčších krajín. Ďalší zasa vyjadrili sklamanie, že v preambule budúcej ústavy nie je zmienka o európskom kresťanskom dedičstve. Veľká Británia sa nemieni vzdať práva veta, pokiaľ ide o zahraničnú politiku či dane, kým Nemecko na tom trvá. A Slovensko? Zatiaľ nevieme. Vláda ešte nepripravila návrh slovenskej národnej pozície k textu ústavy.
Atmosféra v konvente však naznačila, ako bude vyzerať fungovanie rozšírenej Európskej únie. Menšie krajiny budú schopné lepšie sa presadiť voči nemecko-francúzskemu motoru, ktorý už i tak dlhší čas škrípe. Jedinou hádankou je zatiaľ Poľsko. Vedomé si svojej veľkosti a sily totiž raz ťahá za jeden povraz s obrami a inokedy s trpaslíkmi.
Faktom však je, že konsenzus, ku ktorému konvent dospel, je naozaj veľmi krehkou rovnováhou. A ak sa začnú niektoré karty počas medzivládnej konferencie priveľmi ťahať, celé úsilie sa môže zrútiť ako domček z kariet.
StoryEditor