Nie, na Slovensku nie je vyššia korupcia ako v tretine subsaharskej Afriky. V poslednom týždni diskutované umiestnenie na 110-tom mieste v subindexe etiky a korupcie verejných inštitúcií v indexe globálnej konkurencieschopnosti je dôsledkom metodiky, ktorá sa viac orientuje na dojmy ako na realitu.
Aj napriek tomu však toto umiestnenie pre Slovensko ukazuje zodvihnutý varovný prst – keď sú firmy v dotazníkoch ohľadom vnímania korupcie vo verejnej sfére podstatne negatívnejšie ako v Iráne, Pakistane, či Kazachstane, tak bude pre nich rásť motivácia vyhýbať sa plateniu daní, keďže si myslia, že za ne nedostávajú adekvátnu protihodnotu.
Poďme pekne po poriadku, začnime týmto indexom z dielne Svetového ekonomického fóra. V rámci neho sa v kategórii korupcia oslovených respondentov z podnikovej sféry pýtajú na a) nelegálne využívanie verejných zdrojov (t.j. kradnutie); b) etické štandardy politikov; c) úplatky vo verejnej sfére. Stupnica je od 1 do 7, pričom 1 je najnegatívnejšie vnímanie, 7 zase najpozitívnejšie. To, sme v ňom na chvoste bude pravdepodobne dôsledkom toho, že sa respondentov nepýtajú na to, či sa s korupciou osobne stretli, ale že či ju vnímajú.
Osobne pri posudzovaní korupcie uprednostňujem Index vnímania korupcie od Transparency International. Ten je robený na základe 13 prieskumov (nie všetky sú k dispozícii pre všetky krajiny), aj vrátane tohto od Svetového ekonomického fóra. A to nielen kvôli tomu, že viac prieskumov by malo znamenať presnejší odhad, ale kvôli tomu, že v niektorých ďalších zahrnutých prieskumoch
1) sú otázky stavané viac prakticky ako dojmologicky (napr. „bol od vás v posledných 12 mesiacoch pýtaný úplatok“ alebo „ste schopní vybaviť si potrebné povolenia bez úplatkov“);
2) majú jednotlivé stupne škály aj konkrétne popisy (napr. najhoršie hodnotenie má vysvetlivku, že politici môžu kradnúť nielen beztrestne ale aj bez publicity, druhé najhoršie zase, že politici môžu kradnúť beztrestne, ale veci sa dostávajú na verejnosť...);
3) je verejná sféra rozčlenená na viac sektorov (vláda, súdy, polícia, armáda, verejné podniky...)
Príde mi to objektívnejšie už lez toho dôvodu, že keby som účastník takýchto prieskumov, tak tiež poviem, že vnímam veľkú korupciu v politike, ale na otázku, či odo mňa niekto pýtal v posledných 12 mesiacoch úplatok odpoviem negatívne. A to sa odrazí aj na finálnych výsledkoch.
Podľa posledného vydania tohto indexu vnímania korupcie je Slovensko spolu s Maďarskom a Chorvátskom na 50 mieste. V rámci EÚ sa za nami umiestnili Grécko, Taliansko, Rumunsko a Bulharsko. Toto mi príde viac súlade s realitou ako 110 miesto a posledné v rámci EÚ. Nehovorím, že je tento index dokonalý, avšak je podstatne lepší.
Natíska sa otázka, že prečo je tak veľký rozdiel medzi rebríčkami, v ktorých sa respondentov pýtajú na vnímanie korupcie a medzi tými, kde sa pýtajú, či sa s ňou priamo stretli. Mne osobne sa ako kandidát číslo jeden ponúka sloboda médií.
Keď majú médiá pod palcom vlády, resp. funguje silná cenzúra, tak sa o korupčných kauzách informuje ďaleko menej, alebo vôbec, a týmpádom je vnímanie korupcie nižšie. Predovšetkým u tých respondentov, ktorí s aktuálnou vládou súhlasia.
A podľa viacerých rebríčkov patria naše médiá v tomto smere vo svete do prvej dvadsiatky (samozrejme sú tu určité výhrady voči vlastníkom médií, avšak keď to nenapíše jeden, tak to napíše druhý).
Aj napriek tomu, že som tu popísal, prečo je 110-te miesto z hľadiska prítomnosti korupcie mimo, tak výsledky tohto prieskumu nie sú úplne bezpredmetné. A to z toho dôvodu, že existuje celkom silný vzťah medzi vnímaním korupcie a nazvime to „ochotou platiť dane“.
Pozrime sa na medzeru pri výbere DPH (ktorú zverejňuje Európska komisia) a index etiky a korupcie od Svetového ekonomického fóra, ktorý nás umiestnil na stodesiate miesto. V korelačnom diagrame nižšie (pozícia Slovenska je označená červeným) je pekne vidno, že čím je nižšie vnímanie korupcie, tým je lepší výber DPH:
To isté platí aj pre ďalší ukazovateľ efektivity výberu daní – náklady na výber jednotky daní. Túto štatistiku pripravuje OECD. Ešte krátko k roku – použil som dáta pre rok 2013, to je posledný rok, pre ktorý sú prítomné všetky tri ukazovatele pre krajiny EÚ.
Keďže respondenti zo Slovenska si v rámci rovnakej škály možných odpovedí myslia, že u nás je korupcia vyššia ako respondenti vo viacerých krajinách Afriky, Ázie, či Latinskej Ameriky, kde potrebujete úplatok pomaly pri pomaly každom kontakte so štátom, tak určite existuje priestor na zlepšenie.
Najmä keď sme boli v minulosti v tomto rebríčku podstatne nižšie. A toto zlepšenie by nemuselo priniesť len menšie plytvanie verejnými zdrojmi, ale mohlo by aj lepší výber daní.