Nezaujímavá vec verejná

V prírode je to zariadené múdro: orgán alebo vec, čo sa nepoužíva, chradne až napokon celkom odumrie, lebo je zbytočný. Ľudská spoločnosť má inú múdrosť -- chráni si nefunkčné inštitúcie, lebo sú dobrým odkladiskom spriaznených, ale celkom nepoužiteľných duší. Na Slovensku k takým inštitúciám zrejme patria všetky, ktoré majú dbať, aby sa v reklame dodržiavali isté pravidlá. Napríklad etika. Napríklad pravdivosť.
A "tvoriví" pracovníci reklamných agentúr majú potom zelenú. V reklame v médiách sa dozviete mnohé zaujímavé veci a naučíte sa mnohé nové spôsoby správania. Napríklad istá reklamná agentúra pustí do sveta informáciu, že z Bratislavy do Modry je dvadsať kilometrov. Dvadsať je to, ale -- míľ. Príslušný reklamný tvoriteľ na to nedbá. Radšej sa tvári akoby do školy nechodil a že tomuto geografickému nezmyslu verí. Je to preňho lepšie, než by mal povedať pravdu. Ide o to, že týmto priblížením Modry o polovicu zvýši atraktívnosť nehnuteľností, ktoré tam predáva. Pretože záujemcovi nemusí byť jedno, či cestou do práce za rok najazdí o päťtisíc kilometrov menej či viac.
Iný inzerát zasa pár minút pred siedmou neuveriteľne verne nafinguje vstup spravodajstva, čím značne znervózni človeka ponáhľajúceho sa do práce. Až v závere sa naznačí, že išlo len o informáciu, kde predávajú posuvné dvere. Nie je to lož, ale nie je to ani slušné a ani profesionálne -- história rozhlasu pozná viacero prípadov, keď podobné vtipnosti vyvolali masovú paniku.
Iná reklama navádza na automobilové preteky medzi dvoma križovatkami. Dnes, keď je bezohľadná a prirýchla jazda v mestách zlou morou všetkých slušných chodcov i vodičov.
A inštitúcie, poverené sledovaním pravdivosti a etiky v reklame ako veci verejnej, mlčia. Zrejme im ušlo, ako veľmi reklama, najmä v elektronických médiách, modeluje spoločnosť.