Minulý týždeň odhlasoval Európsky parlament vstup desiatich kandidátskych krajín do Európskej únie. Deň nato súhlasila vláda SR s návrhom na uzavretie zmluvy o pristúpení SR k únii. Najmä ekonómovia však varujú, aby sme čas, ktorý nám zostáva do 1. mája 2004, keď by sme sa mali stať plnoprávnymi členmi únie, využili aj lepšie ako iba na bezduchú kampaň.
Aj opozícia oceňuje prácu slovenského vyjednávača Jána Figeľa a jeho tímu, ktorý dohodol v ťažkom súboji záujmov dôstojnú pozíciu pre SR. Naposledy -- a niekoľkokrát -- to vyzdvihol napríklad podpredseda HZDS-ĽS Sergej Kozlík na diskusnom fóre Nezávislého združenia ekonómov Slovenska. Aj keď Kozlík, ako ekonomický podpredseda Mečiarových vlád, samozrejme, nezabudol tvrdiť, že Dzurindove vlády nadviazali na úsilie Mečiarových, ktoré im -- ak nie v politike -- tak práve v ekonomike pripravili základňu, ktorú priaznivo hodnotila aj únia. Niektoré otázky, ktoré vyjednal slovenský tím, považuje síce za maximum v tej chvíli možného, no označuje ich za problematické, napríklad uzatvorenie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice a poľnohospodárstvo. Vraj po vstupe do únie aj v Európskom parlamente sa dajú nájsť spriaznené duše, ktoré by podľa neho mala slovenská reprezentácia neskôr postupne získavať ešte aj na otvorenie týchto problematických otázok.
V čom je však apel -- bez ohľadu či zaznieva z opozície alebo z koalície -- hodný nielen vážnejšieho zamyslenia, ale konkrétnych činov, je príprava na využívanie európskych fondov.
Slovensko v rokoch 2004 -- 2006 by mohlo byť čistým prijímateľom až 46 mld. Sk z európskych fondov. Problém, ktorý však už musíme riešiť predovšetkým doma je, že 47 mld. Sk za tieto tri roky zaplatiť musíme, no naspäť z európskych fondov 93 mld. Sk získať iba môžeme -- keď predložíme dobré projekty a najmä keď Slovensko nájde prostriedky na ich spolufinancovanie. Keď vo väčšine prípadov by mala byť finančná spoluúčasť 50- a viacpercentná, išlo by podľa Kozlíka okrem výdavkov na platby do EÚ ešte o 31 -- 32 mld. Sk ročne, či už zo súkromných, z bankových alebo zo štátnych zdrojov. Ak by sme vyjednanú pozíciu nepremenili, mohli by sme sa stať dokonca čistým platiteľom do fondov EÚ. Nie sú to plané reči opozície. Varovný list prišiel Slovensku z Európskej komisie, ktorá mu vyčíta, že zatiaľ využilo len pätinu peňazí vyčlenených pre SR na podporu modernizácie poľnohospodárstva. Obhajovať sa neskorším vznikom potrebných agentúr nepomôže, treba ich radšej pripraviť včas. Účastníci spomenutého diskusného fóra poukazovali na nevyhnutnosť prípravy dobrých tímov v regiónoch a inštitucionálnu prípravu, vytváranie platobných agentúr a nastavenie spoločenských zdrojov na participáciu tak, aby z príspevkov EÚ nezostal iba holub na streche. A varovali aj pred prílišným optimizmom, pretože ani jeden členský štát EÚ v prvom roku únie nevyčerpal viac ako 20 % z možných prostriedkov európskych fondov, dokonca aj vzorové prešľapovali údajne až 15 rokov na mieste.
StoryEditor