Podľa údajov HDP si slovenská ekonomika, po očistení o sezónne efekty, polepšila v druhom kvartáli oproti prvému o dve percentá. Čiastkové údaje za júl a august naznačujú, že obdobne svižne pokračuje oživovanie ekonomickej aktivity aj počas tretieho kvartálu, čím sa sezónne očistený výkon ekonomiky postupne dorovnáva maximu zo záveru roku 2019. Otázkou je, ako bude pokračovať ďalej.
Krátkodobo je najväčšou neistotou ďalšia vlna pandémie. Tá predchádzajúca oživovanie ekonomiky na pol roka zmrazila. S nízkou zaočkovanosťou obyvateľstva, najmä jeho starších vekových skupín, je Slovensko zvlášť zraniteľné. Podiel nezaočkovaných ľudí nad 60 rokov u nás tvorí takmer desať percent populácie, čo je dvojnásobok podielu v Česku či Maďarsku. V celej EÚ sú od nás na tom horšie len tri krajiny.
Riziká spomalenia postpandemického oživenia prichádzajú aj spoza hraníc. Rast našich najväčších obchodných partnerov v eurozóne, USA, ale aj v Číne je už za vrcholom a zaostáva za očakávaniami. Nedostatok materiálov a vstupov do výroby, ale aj drahá doprava a najnovšie prekvapujúco aj nedostatok pracovnej sily zvyšujú náklady firmám či spôsobujú logistické problémy, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Svoje o tom vedia naše automobilky, ktoré kvôli nedostatku čipov nemôžu napĺňať dohodnuté objednávky. Aj preto priemyselná výroba, inak ťahúň slovenského HDP, zaostávala svojím výkonom v druhom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím predpandemického roku 2019 o viac ako osem percent a zahraničný obchod k dynamike HDP neprispel, ale ubral.
Viac ako predtým sa tak ekonomika v najbližšom roku bude musieť spoľahnúť na domáci dopyt. Odhliadnuc od rizík opätovného zhoršenia zdravotnej situácie sú vyhliadky zatiaľ priaznivé. Spotrebe hrá do karát rastúca zamestnanosť aj vyššie mzdy. Dočasne, no relatívne masívne pomáha aj rozpúšťanie úspor domácností naakumulovaných počas lockdownu. Aj investície by mali v budúcom roku k rastu HDP prispieť kladne a vďaka eurofondom zrejme aj rozhodujúcim podielom. Iste, historická skúsenosť nám káže krotiť optimizmus týkajúci sa čerpania eurofondov. A spotreba domácností môže okrem covidu naraziť aj na ďalšie úskalia vo forme vyšších účtov za energie či menšej ochoty zamestnávateľov obsadzovať voľné pracovné miesta za každú cenu. Na druhej strane, aj v budúcom roku by firmám a domácnostiam ešte mala dopomáhať uvoľnená rozpočtová politika, keďže vláda sa konsolidovať verejné financie zatiaľ nechystá. V základnom scenári by si tak slovenská ekonomika mohla v budúcom roku pripísať ešte o niečo rýchlejší rast ako nami odhadovaných 4,4 percenta.