Regionálnej politike "nejde k duhu", keď na Slovensku viazne komunikácia a koordinácia medzi centrálnymi orgánmi a regiónmi. Ukážkovým príkladom takejto nekoordinácie a nespolupráce štátnych úradov a úradníkov sú európske fondy. Pre meškanie v plnení záväzkov v regionálnej politike pri budovaní orgánov a štruktúr potrebných na čerpanie z eurofondov sme ako jediná z kandidátskych krajín dostali varovanie v liste od generálneho riaditeľa Európskej komisie pre rozšírenie Eneka Landaburu.
Problémy sa prejavili už pri Národnom rozvojom pláne, ktorý je základným programovým dokumentom na čerpanie zo štrukturálnych fondov. Inštitúcie v regiónoch mali veľmi krátky čas na jeho pripomienkovanie a doplnenie tak, aby sa do plánu dostali všetky priority regiónov. Získať financie na projekty, ktoré sú mimo priorít Národného rozvojového plánu, bude však v budúcnosti veľmi ťažké. Iste aj preto sa už začína hovoriť o revidovaní tohto základného dokumentu. Kritika padá na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré je zodpovedné za prípravu rozvojového plánu. Naň nadväzujú štyri operačné programy. Dva z nich -- operačný program Základná infraštruktúra a Priemysel a služby nám Európska komisia vrátila na dopracovanie. Zodpovední sú ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvo hospodárstva. To sa bráni, vraj za problémy so sektorovým programom, ktorého príprava je v jeho kompetencii, môže ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Sklz podľa ministerstva hospodárstva zapríčinilo ministerstvo regionálneho rozvoja tým, že nepripravilo metodiku rozvojového plánu a ani sektorových operačných programov. Tie sa nepripravovali súbežne a koordinovane, ale samostatne, rezorty si dali do operačných programov čo chceli. To však nebolo v súlade s predstavami Bruselu. Hlavný koordinátor za vládu vicepremiér Pál Csáky bol zase nepríjemne prekvapený postojom ministerstva hospodárstva, ktoré podľa jeho slov nezapracovalo do rozvojového plánu pripomienky vlády. Tak sa stalo, že vo svojom sektorovom operačnom programe malo nesprávnu konštrukciu spolufinancovania projektov zo strany súkromného sektora. Rezort hospodárstva mal iné priority v rozvojovom pláne a iné zase v operačnom programe. Ani to nebolo podľa predstáv Bruselu. A opäť sme na začiatku -- pri hľadaní zodpovedných. Čerpanie z eurofondov však ohrozujú aj iné "nedostatky". Chýbajú novely zákonov o verejnom obstarávaní a o štátnej pomoci. Ak sa výzvy na predkladanie projektov zverejnia skôr ako budú tieto novely schválené, nemusí nám Brusel projekty preplatiť. Kto je však zodpovedný za prípravu chýbajúcej legislatívy?
Sme ešte len na začiatku prípravy na čerpanie z fondov a rezorty sa nedokázali zmobilizovať na spoločný koordinovaný postup pri príprave základných dokumentov. Ak aj dobehneme zameškané, čerpanie z fondov môžu zabrzdiť neriešené otázky spolufinancovania projektov. Chýbajú kritériá, aby ministerstvá mohli vstupovať do rokovaní o spolufinancovaní s bankami. Ak sa kompetentné rezorty nepreberú z letargie, reálne hrozí, že z fondov dokážeme čerpať na projekty len málo a po vstupe do únie môžeme tak stratiť milióny eur. Financie na projekty znamenajú aj nové pracovné miesta. Nové pracovné príležitosti zase pomôžu pri stieraní ekonomických rozdielov medzi regiónmi. Doterajším postupom kompetentní na všetkých úrovniach, nevynímajúc hlavného koordinátora vicepremiéra Csákyho, šancu na vyrovnávanie týchto disparít z európskych peňazí vážne ohrozujú.
StoryEditor