Koaličné strany nám v utorok večer dali poriadne zabrať: ich lídri sa poberali do rokovacej miestnosti s optimistickým predpokladom, že sa určite dohodnú a kuloárne správy hlásali, že to ani nebude trvať dlho. Azda jedinou výnimkou bol líder ANO Pavol Rusko, ale tomu sa ani nebolo treba čudovať. Prekvapila len zmena jeho rétoriky. Členovia vedenia ANO ešte nedávno tvrdili, že jedným zo spôsobov riešenia krízy by mohlo byť opätovné zavedenie tzv. krížového systému kontrol. P. Rusko nevylúčil, že ANO bude žiadať jeden z vedúcich postov v SIS a obvinil koaličných partnerov, že odskočili od dohody o preobsadení vedenia tajnej služby (mimochodom, členovia vedení partnerských strán verejne o tejto požiadavke hovorili). V pozitívnom duchu sa o výhodách "krížového systému" kontroly v SIS písalo v denníku Národná obroda, ktorý patrí do mediálneho impéria P. Ruska a v novinách sa už objavovali mená kandidátov. Teraz líder ANO vyhlásil, že všetky reči o tom, že jeho strane ide o posty vrátane toho v SIS sú len "špekulácie". Prekvapil druhý raz, keď napriek avízu neposkytol čakajúcim novinárom zoznam svojich požiadaviek. A tie museli byť vážne, keď sa zhoda nedosiahla ani po niekoľkých hodinách rokovania.
Jablko sváru medzi koaličnými stranami má niekoľko zvláštnych odtieňov. Je napríklad zaujímavé, že kauzu "odpočúvania lídra ANO" prišiel do redakcie SME začiatkom januára vyšetrovať policajt z oddelenia vrážd a uviedol, že jeho kolega informoval aj P. Ruska o nahrávaní jeho rozhovoru s redaktorom tohto denníka. Zároveň je rozpor medzi tvrdeniami o obsahu nahrávky --
hoci najprv policajt spoznal rozhovor na nahrávke, ktorá sa týkala trávenia Vianoc, neskôr hovoril, že predmetom rozhovoru malo byť vydieranie. A do tretice vznikli problémy s tým, či tento policajt vôbec má inkriminovanú pásku, či ju počul alebo o nej len vie, a či podnet na prešetrovanie dal P. Rusko (podľa prvej verzie) alebo nedal. Šéf ANO najprv prípad označil za "hru", do ktorej sa nemieni dať zapliesť. Ako vidno, týždeň nato v nej bol až po uši, a dokonca mimoriadne aktívne. Tou poslednou kvapkou, ktorá ho prinútila zapojiť sa, pritom nemohla byť "kauza Hubert", pretože aj o tej už s partnermi diskutoval dávno pred vypuknutím koaličnej hrmavice.
Vysvetlení je niekoľko: od nezvládnutia emócií nad krachom plánu na "transformáciu STV á la ANO" až po spravodajskú hru. Jej motívom pritom môže byť strach o kreslo vo vedení tajnej služby zo strany terajších držiteľov aj snaha ho dosiahnuť. Napríklad by sa hodilo organizovanému podsvetiu, ktorého jednotlivé skupiny môžu mať odpočúvacie zariadenie aj cestičky na podstrčenie nahrávky do správnych rúk -- či už policajných, novinárskych alebo aj samotného P. Ruska. A nemožno vylúčiť ani pokus o diskreditáciu polície, SIS a iných silových zložiek štátu v očiach ich partnerov tesne pred vrcholiacim procesom integrácie do EÚ a NATO.
Jedna alternatíva horšia ako druhá.
StoryEditor