Návrh štátneho rozpočtu si zaslúži podporu

Štátny rozpočet sa zvykne označovať ako najdôležitejší zákon roka. Na rozdiel od minulosti je však situácia predsa len iná. Na jednej strane sa dôležitosť prijatia štátneho rozpočtu zvyšuje -- najmä z hľadiska ambicióznych cieľov v oblasti verejných financií a rešpektovania reality po vstupe Slovenska do Európskej únie, na druhej strane význam štátneho rozpočtu klesá, pretože vláda čoraz viac presadzuje svoju hospodársku politiku cez jednotlivé reformy, a nie cez prerozdeľovanie vyzbieraných peňazí. Z tohto hľadiska možno povedať, že ide o zlom v prístupe. Štátny rozpočet sa postupne obmedzuje, čoraz viac rozhodnutí sa prenecháva tým, čo vytvárajú hodnoty.
Priestor na zmenu posudzovania úlohy štátneho rozpočtu pri riadení štátu dávajú vláde spustené reformy. Najlepším príkladom je daňová reforma. Keďže vláda sa podujala zjednotiť sadzby dane z príjmov, odstrániť výnimky a radikálne znížiť sadzby, vzdala sa nástrojov na ovplyvňovanie priameho vývoja celých odvetví či jednotlivých podnikov. Hoci predpokladaný výpadok vo výške vyzbieraných priamych daní nahradia zvýšené nepriame dane, nič to nemení na fakte, že miera prerozdeľovania klesá. Tendencia znižovania štátnych výdavkov je jednoznačná už štvrtý rok za sebou. Keď porovnáme aktuálny vývoj na prelome rokov, zistíme, že kým tento rok majú výdavky štátneho rozpočtu predstavovať 25,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), na budúci rok majú klesnúť na 23,9 percenta. Dôsledkom takéhoto vývoja je, že čoraz viac finančných prostriedkov ostáva v rukách tých, ktorí ich vytvoria. Keďže najlepšími hospodármi sú priamo tvorcovia hodnôt, a nie štát, prejavuje sa to na zvýšení ekonomických aktivít a v raste bohatstva celej krajiny. Nie náhodou Slovensko zaznamenáva najvyššie prírastky hrubého domáceho produktu v krajinách strednej Európy a je iba otázkou času, kedy sa to odzrkadlí aj na všeobecnom zvýšení životnej úrovne jeho obyvateľov.
Najviditeľnejším cieľom reformy verejných financií je trvalo znižovať schodok verejných financií, pričom najbližšou métou je dosiahnutie hranice vyžadovanej pri vstupe do Európskej menovej únie. Smerovanie je jednoznačné -- kým vlani bol deficit 7,2 percenta HDP, tento rok klesne približne na 5 percent a na budúci rok by sa mal dostať pod 4 percentá. Za týmto pozitívnym pohybom nie je len odhodlanie zastaviť nezodpovedné zadlžovanie štátu. Verejné financie začínajú čoraz viac reagovať na kľúčové reformy, najmä v daniach, sociálnej starostlivosti, dôchodkovom zabezpečení, zdravotníctve a školstve. Spoločným znakom reforiem je presúvanie zodpovednosti zo štátu na jednotlivca, čo prináša efektívnejšie hospodárenie, úspory a odstraňovanie plytvania. Snaha o znižovanie deficitu verejných financií nie je samoúčelná. Okrem toho, že vnáša do systému hospodárnosť a zamedzuje vyváraniu nových dlhov, ozdravuje podnikateľské prostredie, vedie k podpore ekonomických aktivít, zaručuje zdravý hospodársky rast a zvyšovanie životnej úrovne.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 je podobne ako každý iný dôležitý zákon predmetom kompromisných rokovaní. Sem treba zaradiť ústupky týkajúce sa dodatočných 200 miliónov Sk na školstvo, 30 miliónov Sk na posilnenie projektu Infovek či zvýšenie príspevkov pre poľnohospodárov o 2,5 percenta. Dôležité je, že kompromisné dohody nemenia štátny rozpočet ako celok a že neohrozujú zámer znížiť schodok celého okruhu verejných financií na 3,9 percenta HDP. Preto ho treba podporiť.