John Bogle, zakladateľ významnej investičnej spoločnosti Vanguard, v rozhovore pre agentúru Bloomberg uviedol: "Je zrejmé, že sme uprostred revolúcie. Dochádza k tomu, že viac ziskov z investícií na akciových trhoch smeruje do vreciek bežných investorov, a nie firiem z Wall Streetu". Stoja za tým podľa neho najmä ETF fondy.
Objem majetku, ktorý spravujú burzovo ETF čiže exchange traded funds (burzovo obchodované fondy) v posledných rokoch prudko rastie. Podľa údajov londýnskej spoločnosti ETFGI už celosvetovo dosahuje takmer 3,5 bilióna amerických dolárov. Najmä v Spojených štátoch amerických, ale už aj v západnej Európe sú ETF čoraz populárnejšie, a to na úkor klasických podielových fondov.
Čo za týmto trendom stojí? Hlavným dôvodom sú poplatky. ETF priťahujú investorov, drobných i profesionálnych najmä tým, že sú lacné.
Správa podielového fondu manažérom je drahá
Investičné spoločnosti, ktoré ponúkajú podielové fondy investujúce napríklad do akcií, si veľakrát berú od klientov každoročne za správu majetku takmer dve percentá a často aj viac. Vysoké náklady zdôvodňujú tým, že fondy spravujú profesionáli, ktorí sú schopní vyhodnotiť investičné príležitosti lepšie ako investor z ulice.
Platy investičných manažérov, stratégov a analytikov sa následne samozrejme premietajú do poplatkov, ktoré investori obvykle platia každoročne bez ohľadu na to, či hodnota fondu v danom roku vzrástla alebo klesla.
Výnosnosť podielových fondov sa často porovnáva s indexmi (napr. S&P 500 alebo Euro Stoxx) a výskumy ukazujú, že drvivá väčšina investičných manažérov ich pritom nedokáže dlhodobejšie prekonávať.
K správe ETF stačí obchodná platforma
ETF fungujú v porovnaní s podielovými fondmi inak - zvyčajne totiž kopírujú zloženie a vývoj vybraných indexov. Odpadajú tak náklady na manažérov a analýzy investičných príležitostí, čo umožňuje lacnú správu investícií. U väčšiny ETF investori neplatia ročne viac ako pol percenta zo svojho investovaného majetku a je veľa takýchto fondov, u ktorých sa poplatky pohybujú pod hranicou len 0,2 percenta.
Pri dlhodobom investovaní hrá pritom výška poplatkov dôležitú úlohu. Ak napríklad priemerná ročná hrubá výnosnosť podielového fondu predstavuje šesť percent a investičná spoločnosť si vezme dvojpercentný správcovský poplatok, znamená to, že prichádzate zhruba o tretinu zisku, ktorý ste navyše mohli ďalej reinvestovať. U ETF je v porovnaní s tým vplyv poplatkov zanedbateľný.
Vstup do podielových fondov vyžaduje okrem toho aj obstarávacie náklady, ktoré sa môžu pohybovať medzi jedným až piatimi percentami z investovanej sumy. Aj v tomto parametri vychádzajú ETF lepšie. Ich ďalšou výhodnou je, že sa dajú nakupovať a predávať (na rozdiel od podielových fondov) priamo na burze. Stačí teda mať platformu brokerskej spoločnosti a prostredníctvom nej možno bez oneskorenia a za aktuálny kurz kupovať ETF. Je to veľkou výhodou oproti podielových fondoch, u ktorých sa investor o strate alebo zhodnotení dozvie až spätne zo správy fondu a ďalšie rozhodnutia môže robiť s dlhým oneskorením.
Autor je riaditeľ Saxo Bank pre ČR, Slovensko a Maďarsko.