"Uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, pretože neuznanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva," znejú úvodné slová Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú na deň presne pred 55 rokmi prijalo Valné zhromaždenie OSN. Vtedy bola reakciou na kataklizmu druhej svetovej vojny, no vo svetle ďalších konfliktov -- studenej vojny a najnovšie v boji proti medzinárodnému terorizmu -- bol a je jej apel opäť aktuálny. Aj Slovensko bude najmä po vstupe do Európskej únie v boji za ľudské práva zastávať relevantnú pozíciu, a preto by nemalo túto šancu premrhať.
Doterajšia história však naznačuje, že aj naša krajina mala počas svojej mladej histórie problémy napríklad s transparentnosťou pri obchodovaní so zbraňami. Neubehne azda ani rok, aby nás medzinárodné organizácie nekritizovali pre nie príliš kóšer transakcie s krajinami, na ktoré OSN uvalila zbrojné embargo. Nedávno vzbudila pozornosť medzinárodného spoločenstva aféra okolo istej bratislavskej spoločnosti. Reportér britského The Sunday Times totiž túto firmu požiadal o ponuku protilietadlových rakiet určených pre Rwandu a tá mu cenník obratom zaslala. Ešte ani novinová tlač nestihla uschnúť a juhokórejské ministerstvo obrany zverejnilo informáciu, podľa ktorej aj Slovensko vyvážalo zbrane a komunikačné systémy do Severnej Kórey. Nik nespochybňuje úmysel našej vlády bojovať proti nelegálnemu obchodu so zbraňami, no ako dokazuje história, sú potrebné oveľa razantnejšie kroky. Krátko po tragických udalostiach z 11. septembra sa dokonca na rokovanie pléna Bezpečnostnej rady napríklad dostala správa OSN, ktorá o nás hovorila ako o jednom z ohnísk vývozu zbraní do Libérie. Exportmi do Ugandy Slovensko porušilo Kódex správania EÚ v obchode so zbraňami.
Krajinám Západu tiež často chýba kritická sebareflexia. Vývozom konvenčných zbraní do konfliktných oblastí Ázie, Afriky a Blízkeho východu iba zhoršuje už aj tak zlú situáciu v oblasti ľudských práv v najrizikovejších krajinách. V súčasnom globalizovanom svete nik nespochybňuje hodnotu zbraní ako lukratívneho obchodného artikla, no mnohé organizácie, vychádzajúc z medzinárodných dokumentov, právom volajú po väčšej transparentnosti a kontrole.
Je to aj Brusel, ktorý nesie časť zodpovednosti za krízu ľudských práv v mnohých krajinách. Neprehľadný obchod so zbraňami ohrozuje nielen efektívnosť boja proti medzinárodnému terorizmu, ale výsledkom je aj narastajúci počet utečencov, ktorí v strachu o vlastný život opúšťajú svoje domovy a klopú na dvere únie. Odpoveďou Bruselu na ich plač je sprísňovanie azylovej politiky. Práve talianske predsedníctvo sa zdá v tomto smere najaktívnejšie -- volá po čo najrýchlejšej deportácii osôb po neudelení azylu, chce s azylom spojené procedúry čo najviac urýchliť. Nebolo to tak dávno, čo padla železná opona prechádzajúca stredom Európy. Dnes sa však podobné múry začínajú stavať na východných hraniciach pristupujúcich krajín.
Celý systém ľudskoprávnej politiky Západu sa točí v akomsi začarovanom kruhu. Dnes sa v únii vášnivo diskutuje o zmienke kresťanstva v rodiacej sa európskej ústave. Sú to predsa hodnoty kresťanstva a humanity, na ktorých stojí naša civilizácia. No až príliš často výkriky európskych byrokratov volajúcich po dodržiavaní ľudských práv nenasledujú konkrétne kroky. Poukazujú na lesk i biedu dnes 55-ročnej deklarácie.
Výkriky európskych byrokratov volajúcich po dodržiavaní ľudských práv nenasledujú konkrétne kroky. Poukazujú na lesk i biedu dnes 55-ročnej deklarácie.