Škôl pribúda, študentov ubúda

Na Slovensku každý rok pribudne niekoľko fakúlt a občas dokonca aj univerzita. Pritom sa stále nerozlišuje medzi univerzitami, ktoré všade vo svete poskytujú viac teoreticky a vedecky zamerané vzdelanie a vysokými školami zameranými skôr na potreby priemyslu a praxe všeobecne. Zdá sa, že praktické zameranie naberú len vznikajúce súkromné vysoké školy. Možno teda konštatovať, že slovenské vysoké školstvo sa ešte stále rozvíja viac kvantitatívne než kvalitatívne. Lenže už o pár rokov sa to môže ukázať doslova ako samozničujúce.
Okrem rastúceho počtu škôl totiž možno pozorovať aj iný trend -- klesajúci počet študentov. Spôsobuje to nielen nárast počtu škôl a fakúlt, ale aj demografický vývoj. Pokles počtu narodených sa prejavuje už aj na vysokých školách. A ak budú financované predovšetkým podľa počtu študentov, je veľmi pravdepodobné, že niektoré univerzity pre nedostatok peňazí onedlho zaniknú, ako už teraz zanikajú základné a stredné školy. Potom budeme môcť len smutne konštatovať, že peniaze použité v posledných rokoch na budovanie nových univerzít sa vynaložili zbytočne a neefektívne. A pretože sa nepoužili na rozvoj už existujúcich škôl, budeme musieť aj priznať, že tie, ak neupadali, minimálne stagnovali. Tvrdenie, že vývoj aj v tejto oblasti podlieha zákonitostiam trhu, by bolo akceptovateľné len vtedy, keby sa vznik a prevádzka týchto škôl nehradili z verejných zdrojov.
Tento zlovestný scenár pravdepodobne nezvráti ani zavedenie školného. Nanajvýš ho oddiali. Okrem toho sa môže stať, že o štúdium "nevýnosných" odborov, napríklad učiteľských alebo vedeckých, nebude záujem. Hrozí tak návrat do 19. storočia, keď nemal kto učiť ani také "drobnosti" ako písanie, čítanie či počítanie. Navyše, ak študenti budú musieť za štúdium platiť, solventní zrejme pôjdu radšej študovať do zahraničia, na univerzity, ktoré majú zvučnejšie mená a lepšie zázemie ako slovenské. Obzvlášť tam, kde sa za vysokoškolské štúdium neplatí a po vstupe SR do EÚ budú tamojšie školy bez obmedzenia prístupné aj slovenským občanom. Zavedenie školného však môže okrem ďalšieho poklesu počtu študentov prehĺbiť aj iný problém slovenského vysokého školstva -- nedostatok pedagogického a vedeckého dorastu. Predstavu, že niekto bude študovať za peniaze, ktoré si navyše s veľkou pravdepodobnosťou bude musieť požičať, a potom zadlžený roky živoriť s asistentským platom na katedre, je minimálne úsmevná. A v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac orientuje na osobný profit, zarážajúca. Navyše, doktorandské štipendiá na zahraničných univerzitách sú v prepočte neraz vyššie, než tabuľkový plat profesora v SR. Kto sa bude chcieť venovať vede, bude to robiť v zahraničí.
Už teraz je nejeden študijný odbor garantovaný len jedným profesorom v preddôchodkovom alebo dokonca dôchodkovom veku. Vznik ďalších škôl, fakúlt a katedier situáciu iba komplikuje, pretože pedagógovia z tých existujúcich odchádzajú nielen do dôchodku, ale aj na novovznikajúce pracoviská. Tam ich však nie je dosť na to, aby garantovali aspoň prijateľnú úroveň vzdelávania. Dôsledkom sú problémy s akreditáciou novovzniknutých fakúlt, ale aj nedostatok pedagógov na starších školách. Aj preto hrozí, že množstvo katedier a s nimi aj študijných odborov jednoducho zanikne.