Príprava dôchodkovej reformy sa dostala do fázy, keď vyhlásenia, sľuby a maľovanie vzdušných zámkov o kapitalizačnom pilieri nutne musí nahradiť seriózna robota, ak má byť reforma úspešná. Začínajú sa totiž pripravovať zákony. Tým sa nechcem dotknúť doterajšej práce referentov z ministerstva práce. Tí nevystupujú pred televíznymi kamerami s heslami typu "kapitalizačný pilier na večné časy a nikdy inak", ale musia do koncepcie reformy zapracovať každý zmysel i nezmysel, o ktorom sa ich šéfom prisní, alebo to, o čom reformátori -- vodcovia počuli počas okružnej jazdy v Chile.
Doteraz sa reforma robila predovšetkým na seminároch, kde sa hovorilo, aký je kapitalizačný pilier výborný, ako poctiví pracovníci prestanú doplácať na lenivých, ako sa zavedie zásluhovosť, zníži solidarita, posilní zainteresovanosť jednotlivcov na vlastnej životnej úrovni v starobe, umožní sa individuálny odchod do dôchodku pre tých, ktorí si vlastnou aktivitou ušetrili dostatočné množstvo peňazí na osobných dôchodkových účtoch. A hlavne -- tvrdilo a tvrdí sa, že nový systém prinesie vyššie dôchodky, ako sú tie súčasné. To je podľa koncepcie dôchodkovej reformy aj jedným z cieľov zmeny súčasnej podoby dôchodkového systému.
Až teraz, keď budú reformátori musieť pretaviť svoje sľuby a vízie do podoby zákonov a presadiť ich vo vláde i v parlamente, sa odkryjú zásadné problémy. Vo vzduchu visí veľa nezodpovedaných otázok. Napríklad náladovosť povinného kapitalizačného systému. Koncepcia hovorí, že výšku poplatkov, ktoré budú účastníci povinného dôchodkového sporenia platiť správcovským spoločnostiam, obmedzí zákon. Obchádza sa však existencia iných nákladov, napríklad za vedenie účtu, odpisovanie majetku, marketingové, prevádzkové. A v neposlednom rade zaplatia správcovské spoločnosti slušné peniaze aj obchodníkom s cennými papiermi, ktorí budú na ich účet predávať alebo kupovať cenné papiere, či už doma alebo v zahraničí. Toto všetko môže výrazne podkopať tvrdenie ministra práce Ľudovíta Kaníka, že nový systém prinesie náhradu príjmu v starobe na úrovni 50 -- 70 percent.
Ďalším závažným problémom, ktorý koncepcia dôchodkovej reformy obchádza, sú možné riziká kapitalizačného piliera, a to trhové a fiškálne. Čo ak sa kapitálové trhy pred odchodom jednotlivca do dôchodku dostanú do situácie ako pred dvoma rokmi a hodnota akcií a s nimi aj suma na osobnom účte sa zníži o niekoľko desiatok percent? Potom už nepomôže ani konzervatívnejší dôchodkový fond, do ktorého by ľudia mali prestúpiť päť či desať rokov pred penziou. Ako Damoklov meč visí vo vzduchu fiškálne riziko. Po vyčerpaní príjmov z privatizácie zaťažia transformačné náklady štátny rozpočet desiatkami miliárd korún. To môže buď ohroziť náš vstup do menovej únie a zavedenie eura, alebo reformu samotnú, ktorá by sa napokon mohla pre plnenie maastrichtských kritérií aj úplne zastaviť. Koncepcii okrem toho chýba porovnanie navrhovaného modelu s alternatívou zachovania priebežného systému. To v nej síce bolo, Kaník to však pred rokovaním vlády z materiálu stiahol. V neposlednom rade koncepcia neobsahuje ani serióznejšiu analýzu dosahov na verejné financie a ekonomiku.
Spomínané analýzy ministerstvu chýbajú. Natíska sa otázka, čo reformátori robili celý ten čas od nástupu na ministerstvo, keďže výsledná podoba koncepcie sa veľmi podobá tej, ktorú na rokovanie vlády predložil 7. augusta minulého roka bývalý minister práce Peter Magvaši.
StoryEditor