Nezmyselnosť slovensko-maďarského sporu okolo zákona o zahraničných Maďaroch naberá čoraz absurdnejšie dimenzie. Kauza už dávno začala žiť svojím vlastným životom a okrem toho, že napína a zhoršuje vnútropolitické a medzinárodne vzťahy, hrozí prerásť do iracionálneho nacionalizmu s ďalekosiahlymi škodami. Paradoxne sa pár mesiacov pred vstupom do únie namiesto európskych hodnôt a priorít dostáva do popredia v oboch krajinách národnostný arzenál minulých storočí. Tento tajomný fenomén môže spôsobiť, že aj v bezkonfliktnom spolužití v národnostne zmiešaných územiach to začne škrípať, že skrytá nenávisť proti národnej inakosti sa stane dominantnou a že od určitého momentu nebude možné deštruktívne vyvolávanie démonov ovládať. Hrozba takéhoto procesu a des z balkanizácie strednej Európy môžu ešte zamiešať karty európskej integrácie, pretože parlamenty schvaľujúce prístupový proces si dobre rozmyslia, či vpustia do spoločného domu rozhádaných susedov s nevybuchnutými mínami.
Maďarská opozícia považuje zákon za vyprázdnený a zbavený pôvodného zmyslu, maďarská vláda o ňom tvrdí, že je prospešný a eurokonformný. Slovenská reprezentácia ho od začiatku odmieta ako celok aj napriek ústupkom a ústretovosti maďarskej strany, z čoho najnovšie Maďari na Slovensku usudzujú, že jej vyhovuje ich asimilácia. Takéto pritvrdzovanie rétoriky svedčí o tom, že vecná rovina zákona, ktorá mala riešiť pomoc krajanom, sa dávno zmenila na politickú. Idea jednotného maďarského národa je nosnou agendou pravicovo-kresťanskej opozície pod vedením expremiéra Orbána a pôvodný zákon z jej dielne posvätnou témou a hromozvodom protivládnych útokov na socialisticko-liberálnych zapredancov a vlastizradcov. Explozívnym materiálom sa zákon javí aj na Slovensku, kde po vytiahnutí protiopatrení hrozí už i tak krehkej koalícii vypovedanie poslušnosti vládnej SMK. Zvláštna je aj stále opakovaná argumentácia premiéra Dzurindu, ktorý sa stará o nediskrimináciu svojich občanov, napriek tomu, že ich diskriminuje rôznymi spôsobmi vlastný štát, napríklad i na základe toho, ako ďaleko žijú od Bratislavy. Podpory od rôznych nadácií, grantov, fondov, vlád a iných inštitúcií prichádzajú do SR už roky. Často sa tak deje na základe rôznorodej, nie len záujmovej, ale aj etnickej, pohlavnej či inej príslušnosti a nik neprotestuje, že je diskriminovaný.
Je zbytočné teraz šíriť hystériu protiopatrení proti krajanskému zákonu. Jednoducho, ak Slovensko nebude chcieť, tak na jeho území nebude táto právna norma platiť. Je nezmyselná predstava, že si ho bude MR nejako vynucovať. Maďarská diplomacia však stále dúfa, že cesta k dohode o praktickej aplikácii novelizovaného zákona je otvorená. Ak s ňou bude SR súhlasiť, stratí exteritorialita, diskriminácia a podobné argumenty, zakrývajúce predovšetkým odpor proti zákonu ako takému, zmysel. Po maďarských ústupkoch je teraz na ťahu slovenská strana. Mala by pribrzdiť a v záujme spoločnej európskej budúcnosti prijať podanú ruku. Je najvyšší čas prejaviť istú dávku ústretovosti a veľkorysosti voči vlastným občanom inej národnosti. Maďari na Slovensku by sa po vstupe do EÚ radi cítili v tejto krajine ako doma, a nie ako rukojemníci majority.
StoryEditor