Británia sa rozhodla obetovať spoločný trh. Čítam to tak, že to bolo predovšetkým kvôli migrácii, ozývajú sa však aj hlasy, že k tomu prispela aj snaha konzervatívnej vlády vymaniť sa z „reťazí“ bruselských regulácií, ktoré tlmia podnikateľské prostredie v krajine.
Poďme si tento argument rozobrať bližšie. Pozrel som sa na to, či Británia využíva naplno voľnosť, ktorú jej EÚ poskytuje. Použil som tri rebríčky merajúce konkurencieschopnosť a podnikateľské prostredie jednotlivých ekonomík:
- Index globálnej konkurencieschopnosti (Svetové ekonomické fórum), ktorý sa zostavuje na základe dotazníkových odpovedí podnikateľov a tvrdých dát (pomer zhruba 2:1)
- Index jednoduchosti podnikania (Svetová banka), ktorý pozostáva z tvrdých ukazovateľov ako daňovo/odvodové zaťaženie, administratívne náklady, rýchlosť vybavovania povolení...
- Index ekonomickej slobody (Heritage Foundation/Wall Street Journal), ktorý meria celkový vplyv štátu na ekonomiku krajiny. Používa predovšetkým tvrdé čísla, v malej miere však aj dotazníkové prieskumy.
Keďže tieto indexy používajú rôzne škály, tak som z nich finálny index pre krajiny EÚ vytvoril ako priemer násobkov smerodajnej odchýlky od priemeru EÚ, ktorý som následne prehodil na stupnicu od 0 do 10 (0= -2 smerodajné odchýlky; 10 = +2). Toľko k metodike, výsledky sú nasledovné:
Británia je v tomto rebríčku spomedzi krajín EÚ na prvom mieste (tesne pred Dánskom). Môžeme teda povedať, že sa pri konkurencieschopnosti nachádza najbližšie k hrane toho, kam ju až európska byrokracia pustí. Úplný limit však určite nedosiahla. Minimálne kvôli tomu, že ani v jednom z troch rebríčkov sa neumiestnila na prvom mieste. V celkovom indexe je prvá preto, že je konzistentne medzi najlepšími (pri indexe globálnej konkurencieschopnosti je 4., pri jednoduchosti podnikania 2., a pri ekonomickej slobode 3.). Čiže určité rezervy pre posilnenie svojej pozície má aj v rámci EÚ.
Aj napriek tomu je však potrebné povedať, že keď niekomu najviac bráni európska byrokracia v rozlete, tak to je práve Británia spolu s Dánskom. S jedným prižmúreným okom to môžeme povedať ešte o možno ďalších šiestich krajinách, ktoré sa umiestnili v tomto rebríčku vysoko, sú nimi Nemecko, Švédsko, Írsko, Fínsko, Holandsko a Estónsko.
Zvyšné krajiny sú vzdialené od toho, aby si mohli povedať, že ich EÚ nejako výraznejšie obmedzuje, keďže sa ani zďaleka pri konkurencieschopnosti a podnikateľskom prostredí nepribližujú k najlepším, ktorí sa taktiež nachádzajú v „reťaziach Bruselu“.
Pozrime sa na Slovensko. To je v tomto rebríčku na 19. mieste z 28 krajín (pri indexe globálnej konkurencieschopnosti je 24.*, pri jednoduchosti podnikania 18., a pri ekonomickej slobode 19.). Pri tomto umiestnení je argument, že bruselská byrokracia bráni slovenskému podnikaniu v rozkvete, blud. Len ťažko je možné Brusel viniť z kvality školstva, efektívnosti verejných inštitúcií, dĺžky trvania súdnych sporov, či administratívnej záťaže pri vybavovaní stavebných povolení, pri ktorých najviac zaostávame.
Británia má určitý potenciál, aby sa odpútaním od Bruselu stala ešte viac konkurencieschopnou a produktívnou ekonomikou. Ohľadom toho, že ho vo veľkom využije, som skôr skeptický, pretože BrExit bol rozhodnutím voličov predovšetkým o migrácii a nie o zlepšovaní podnikateľského prostredia, čiže pre pro-biznisové opatrenia sa bude ťažšie hľadať politická podpora.
Pre väčšinu ostatných krajín sú však reťaze Bruselu ďaleko voľnejšie, než by sa mnohým mohlo zdať (a než tvrdia niektorí politici). A pre krajiny, ktoré výrazne zaostávajú za najlepšími v EÚ, sú debaty o tom, či by odstrihnutie sa od spoločného trhu malo potenciál byť ekonomicky prospešné, bezpredmetné. Lebo odpoveď je jednoznačne nie. Keď má krajina nič moc podnikateľské prostredie v EÚ, tak ho také bude mať aj mimo nej. A bez voľného obchodu.
* K metodike indexu Globálnej konkurencieschopnosti mám určité výhrady. Je príliš závislý od dotazníkových dát, pri ktorom majú kvôli nie práve najlepšie postaveným otázkam respondenti tendenciu hodnotiť stav negatívnejšie, než je skutočnosť. Nedávno som o tom písal v komentári Nie je korupcia ako korupcia. Nemyslím si, že Slovensko patrí na 24. miesto v EÚ, reálne bude o zopár priečok vyššie, niekde na konci druhej desiatky, podobne ako to ukazujú ostatné indexy. Na celkové poradie, ktoré je v grafe, by to však vplyv mať nemalo.